That girl is mine [HP Fanfiction]

19. Úsmev Teddyho Lupina odoženie každý problém

Na druhý deň ráno všetky deti spali takmer do obeda. Rodičia poodchádzali do svojich domov ešte neskoro v noci, ale deti nechali spať u Potterovcov, keďže sa oslavy Nového roka mierne pretiahli.

Andromeda bola medzi prvými, ktorá sa zobudila a tak zišla dole do kuchyne a pomohla tete Ginny s raňajkami.

„Si v poriadku, Andy?" spýtala sa jej Ginny, keď si všimla jej smutný výraz.

„Nespalo sa mi dobre," odvetila jej Andromeda a bola to lož. Celú noc poriadne nespala, lebo bola sklamaná z toho, ako chladne sa k nej James správa, ale na druhej strane, ho úplne dokonalo chápala. Mal dôvod sa hnevať a ona nejako stále nemohla pochopiť, prečo jej až tak veľmi vadí, že ju ignoruje. Pred pár dňami by dala čokoľvek za to, aby na ňu James Potter kašľal, ale teraz sa cítila nejaká sklaman a prázdna.

„Dáš si dobre raňajky a bude ti lepšie," veselo štebotala Ginny a pripravovala čaj. „Alebo sa nebodaj stalo niečo medzi tebou a Jamesom?" neodpustila si to a spýtala sa.

Andromeda sa na ňu ospravedlňujúco pozrela. „Viem, že ti to povedal."

„Áno, povedal," prikývla Ginny.

„Hovorí ti všetko, teta Ginny," povedala Andromeda. „Naozaj ma to mrzí, ja som Jamesovi nikdy nechcela ublížiť. Cítim sa naozaj hrozne."

„To vidím," smutne sa na ňu pozrela Ginny. „Pozri, Andromeda, srdcu nemôžeš rozkázať. James to hádam už konečne pochopí, že o neho nemáš záujem."

„Myslela som, že sa na mňa hneváš," Andromede po lícach tiekli slzy.

„Nemám dôvod, Andy. To, čo máte s Jamesom medzi sebou, je predsa vaša vec. Ty vieš, že ťa mám rada. Si súčasť mojej veľkej rodiny," usmiala sa na ňu Ginny a objala ju. „Netráp sa, Andy, veci sa často vyriešia samé."

„Keď ja nechcem o Jamesa prísť. Chcem, aby sme ostali priateľmi," šepla jej Andromeda. „Nuž mám pocit, že ma nenávidí. Včera sa so mnou sotva rozprával, dokonca aj po ohňostroji mi len veľmi stroho zablahoželal k Novému roku a to ako úplne poslednej. Viem, že som ho ranila a ublížila mu. Ospravedlnila som sa niekoľkokrát a vlastne to nič neznamenalo. Simon sa mi nepáči. Ten bozk bol hrozný."

„James nie je chlapec, ktorý by niekoho nenávidel, no tak, Andy," Ginny sa na ňu usmiala, podala jej vreckovku, aby si zotrela slzy. „To ma mrzí, že tvoj bozk nedopadol podľa tvojich predstáv. Ale aj to sa stáva. Raz príde niekto, kto ťa pobozká tak, že stratíš pôdu pod nohami. Ver mi, hovorím z vlastnej skúsenosti."

„Pokiaľ ťa nepobozkal strýko Harry, tak si tiež bola z bozkávania sklamaná?" spýtala sa jej Andromeda.

„Presne tak," prikývla Ginny. „Keď príde ten pravý, bude to skvelé, Andy," žmurkla na ňu a potom odniesla šálky s čajom do jedálne a pobrala sa pobudiť ostatné deti. Andromeda sa oprela o kuchynskú linku a bolo jej o trocha lepšie. Bola vážne rada, že sa teta Ginny na ňu nehnevá. Mala ju veľmi rada a keby k nej bola chladná, veľmi by ju to mrzelo. So všetkých svojich nepísaných tiet ju mala vlastne najradšej. Určite na tom zohralo najväčšiu úlohu to, že s ňou trávila najviac času, lebo väčšinou keď bola menšia bola s Teddym u Potterovcov.

***

Neskôr sa pre Andromedu zastavil u Potterovcoch Teddy. Na záhrade ale našiel osamoteného Jamesa, čo mu prišlo dosť zvláštne. „James, stalo sa niečo?"

„Nie, nič, prečo?" spýtal sa ho James.

„Si smutný a to sa často nevidí. Dokonca aj včera si bol smutný," uvedomil si Teddy. Včera si to všimol iba na okamih, lebo väčšinu večera a noci sa venoval hlavne Victoire. Ale keď sa nad tým teraz zamyslel, všimol si, že James nie je v poriadku. „Čo sa stalo na tom vianočnom plese?" spýtal sa ho na rovinu. „Pretože aj Drom je nejaká povädnutá."