Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

13.Labyrint

Naľavo som zbadal dvere. Prudko som zastal roztvoril som ich. Vyskytol sa mi pohľad na kúpeľňu. Zo sprchového vychádzala voľajaká osoba zahalená v uteráku. Odtrhol som zrak a kým stihla žena, ako som potom zistil, vykríknuť tak som rýchlo zamrmlal prepáčte a vybehol na chodbu. Zabuchol som za sebou dvere. Na chodbe som sa oprel o stenu a prudko dýchal. Keď som sa spamätal zo šoku pristúpil som ku ďalším dverám a na pár centimetrov odchýlil.Naskytol sa mi pohľad na kuchyňu v ktorej behala staršia pani a pravdepodobne robila tortu, lebo mala nachystané sviečky a polevu na tortu. Žena si ma nevšimla tak som pomaly a potichu zavrel dvere. Na chodbe som pozrel na ľavo a na pravo. ,, Do... dočerta,"vydral som zo seba keď som si uvedomil,že netuším ktorým smerom som prišiel. Podišiel som k najbližším dverám a prudko ich rozvalil. Stratil som chuť byť ten slušný a a oni tí zlí. Nech sme aspoň vyrovnaní. Za nimi bola chodba. Dvere som zabuchol a kráčal po chodbe bez osvetlenia. Takže kým som prišiel na koniec som sa niekoľkokrát aj strepal alebo potkol. Na konci boli úzke dvere. Stlačil som kľučku ale dvere sa neotvorili. Vrazil som do nich ramenom ale to nestačilo. Po pár nevydarených pokusoch som konečne rozvalil dvere až vypadli z pántov. Miestnosť bola asi dvakrát taká veľká ako novinový stánok. Na zemi ležali štyri vrecia a niekoľko debničiek. Začul som kroky,a potom pád a bolestné syknutie. Opatrne som nazrel na chodbu. Uvidel som tam... Dava ! Je živý a zdravý ! No podľa toho ako sa to vezme. Ležal na zemi. Bol celý červený a doráňaný. Asi s toľkých pádov. Schmatol som ho za ruky a ťahal do miestnosti. Zapol som v nej svetlo i, keď dosť slabé, ale  aj tak som uvidel v Davovej ruke zapichnutú ihlu z drogou. Prudko som ju vytiahol a Dave vykríkol. Nechal som ho tak nech sa spamätá. Odrazu sa jedno z vriec začalo hmýriť !Vybral som z vrecka nožík a prerezal povraz ktorý uzatváral vrece.Roztiahol som ho tak, aby som videl kto tam alebo, čo tam je. Hľadeli na mňa prekvapené, šťastné a zúfalé oči. Prvý raz za celý deň som sa naozaj sám od seba usmial. Vytiahol som Sáru z vreca a opatrne ju položil na zem. V tej chvíli zo mňa opadol všetok adrenalín, čo bol po celý deň vo mne nahromadený a s úsmevom som sa ponoril do dlhého a krásneho sna.

*****

Počul som vzdialené volanie ale oči sa nie a nie otvoriť. Boli ťažké ako keby vážili tonu. Po chvíli sa mi podarilo otvoriť oči. Opatrne som sa posadil. ,,Sára,"zašepkal som.

,,Dave,"zašepkala ona a ja som sa začal hurónsky rehotať. Dave ktorý sa už prebral z omamnej látky sa so mnou tiež rehotal. Sára na nás nechápavo hľadela ale keď si spomenula na svoju chybu tiež sa rozosmiala. Prvý som sa prestal smiať a nasadil kamenný výraz. Sára tiež, lebo si uvedomila vážnosť situácie a spýtavo pozrela na Dava, ktorý sa aj ďalej rehotal. Rýchlo som sa postavil.

,,Ha,ha,ha,ha, čo ha,ha je ha,ha,ha kama-rát ha,ha ?"smial sa Dave.

Zovrel som ruky v päste a takú som mu vrazil,že som si myslel, že ma asi zabije. Z nosa sa mu valila krv ako z vodopádu ale ďalej sa smial. Pokrútil som hlavou a opäť vybral z vrecka vreckový nožík a nastavil som na ňom zrkadlo. S nechuťou som Davovi natrčil pred tvár zrkadlo a zhrozene zhíkol. Smiech ho okamžite prešiel ale Sáru som riadne nastrašil. Chytil som ju za pás a privinul k sebe. Počul som jej zrýchlený dych. Šepkal som jej do ucha upokojujúce slová. Keď už vyzerala v pohode pustil som ju a chytil Dava za rameno. ,,Hej kamoš..."nestihol som dopovedať a vrazil mi do brucha a keď som sa prehol kopol ma do hlavy. Celý čas som cúval dozadu aby som udržal rovnováhu ale potkol som sa o debničky, a strepal sa. Dave na mňa skočil a ja som vystrašene vykríkol. Zavrel som oči a čakal najhoršie. Keď sa dlhú chvíľu nič nedialo, otvoril som oči. Dave ležal niekoľko centimetrov odo mňa a Sára ho držala za nohu. Asi ho chytila v letku. Dave po mne začal kričať, že či som normálny aj cez krv, ktorá sa mu valila z nosa. No postupne sa upokojoval. ,,To... Ja... Ja som ti vrazil len kvôli tomu, aby sa z tvojho tela dostala tá droga."vysvetlil som. ,,Hej ale najprv si ma mohol varovať. Už som si myslel,že nemám nos,"uškrnul sa. Starý dobrý Dave,zasmial som sa. Sára pustila Dava ktorý sa nemotorne pozviechal zo zeme ako ja a obaja sme sa oprášili. Potom som Sáru tuho objal a ona mi objatie opätovala. Všetci traja sme vyšli na chodbu a prechádzali popri dverách. Hľadali sme východ. Všetko vyzeralo rovnako a koniec chodby nie a nie vidieť. Keď som chcel povedať Sáre,aby sme skúsili dvere,za nami sa ozval hlas:,, Síce si ju získal a porazil Martina mňa sa len tak nezbavíš."