drunk // calum hood

p r o l o g u e

„A čo sa stalo potom?" spýtala som sa dychtivo s naširoko otvorenými očami.

Mama sa sladko usmiala, až sa jej okolo očí urobili malé vrásky. „Žili spolu šťastne už naveky."

„Naveky?" spýtala som sa s pootvorenými ústami.

Mama ma pohladila po líci. „Naveky. A vieš prečo?"

Pokrútila som hlavou, až mi poskočili vlasy na pleciach. „Prečo, prečo?"

„Pretože sa milovali."

„Bude aj mňa niekto milovať, mami?" spýtala som sa zvedavo. Ona sa znova zvonivo zasmiala a našuchorila mi vankúš.

„Bude," usmiala sa a pobozkala ma na líce, až som sa zachichotala, lebo to šteklilo. „Jedného dňa stretneš svojho princa a bude ťa milovať."

„A kde je tvoj princ, mami?" vyzvedala som.

Jemne sa mykla a v očiach sa jej zjavil taký vzdialený a ublížený výraz. „Musel odísť."

„A kde?"

Pozrela sa na mňa, v očiach sa jej leskli slzy. Rukou si ich rýchlo utrela a potom si potľapkala po nohách, naznačujúc mi, aby som si jej sadla do lona. S radosťou som sa jej vyštverala na nohy a ona ma pevne objala a začala nás jemne kolísať.

„Ocko sa na teba pozerá z hora, z nebíčka a veľmi ťa miluje, tak veľmi ako ja," povedala mi potíšku a pobozkala ma na čelo.

„Takže ty nemáš svojho princa, s ktorým ostaneš navždy?" spýtala som sa plačlivo a začala sa mi triasť dolná pera.

Mama si vzdychla a pokrútila hlavou. Ale potom mi chytila tvár do dlaní, jej modré oči sa zadívali do tých mojich.
„May, sľubujem ti, že si raz nájdeš krásneho princa v nablískanej zbroji, bude mať krásny zámok a bude ťa milovať."

„Sľubuješ?"

Zasmiala sa. „Sľubujem, May. Ale teraz už musíš ísť spať, dobre?"

„A nemôžem ešte chvíľu ostať hore s tebou, mami?"

„Zlatíčko, i ja už idem spať. Môžeš snívať o tvojom princovi."

„Dobre teda!" vyhŕkla som vzrušene a potiahla som si teplú perinu až ku brade.

„Dobrú noc, May. Milujem ťa," zašepkala a pobozkala ma na vlasy.

Spokojne som zavrela oči. „Tiež ťa milujem, mami."

🍷🍷🍷

Keď som vyrástla a už som nebola malé naivné dievčatko so zvedavými očami a príliš veľkou fantáziou, pochopila som veľa vecí.

Vedela som, že môj otec zomrel, lebo dostal srdcový záchvat a moju mamu nikdy nemiloval tak veľmi, ako milovala ona jeho.

Ani môj princ vôbec nebol taký, ako som si ho vysnívala. Nemal bieleho koňa a nemal ani zámok zo zlata. Mal iba staré, polorozpadnuté auto a malý byt v centre mesta.

Ale ja som sa doňho zamilovala, hneď, ako som ho uvidela. Všetko na ňom ma zúfalo lákalo, bol nebezpečne krásny s hlavou génia a filozofa.

Milovala som ho.

Jeho úsmev vždy prebudil motýliky v mojom bruchu. Jeho dotyk ma pálil a túžila som po ňom ešte viac. Jeho pery boli také jemné a mäkké, keď ma bozkával. Jeho oči videli až na dno mojej duše. Jeho srdce bolo také dobrosrdečné, milujúce a citlivé. Možno i preto sa tak ľahko zlomilo.

Milovala som ho.

Pochopila som to, že nie všetky rozprávky bývajú krásne. Nič krásne nemohlo trvať večne. A preto sa to pokazilo.

A zrazu sa mi strácal pred očami. Mala som pocit, že ja jediná som už chcela udržať náš vzťah. Nechal všetko tak. Po tom, čo sa stalo, sa mi začal vzďaľovať. Cítila som, ako mi prekĺzával pomedzi prsty, i keď som sa tak veľmi snažila ho znova dostať z nekonečného víru smútku a zúfalstva.

Milovala som ho.

Niekedy sa mi zdalo, že sa to už podarilo. Znova som ho mala. Znova sa na mňa usmieval. A potom všetko opäť zahalila tma a on sa znova začal trápiť. Trpel, tak veľmi a tak veľa. Nebolo to fér, nezaslúžil si to. Pri pohľade naňho sa mi lámalo srdce.

Milovala som ho.

Tak veľmi som ho milovala, aj keď ničil nás oboch. Obaja sme padali do priepasti.

Iba som chcela som, aby bol šťastný. . . Iba som chcela, aby znova našiel sám seba. . .

Jediné, čo som si neuvedomila, bolo, že popritom, ako som sa ho snažila nájsť v tej temnote, som stratila samú seba.

A pochopila som, že život nebol žiadna hlúpa rozprávka. Nebol dokonalo sladký, plný nádeje a istoty. Bol iba jeden veľký zmätok a bolel. Tak veľmi bolel.

Ale stále som ho milovala.

OK, nová časť! :) Snáď sa vám páčila! :) máte pekný deň? ;)

VOTE a KOMENT vždy poteší! :)

♡♡