Celú noc či deň som rozmýšľala len nad Jackom. Musím ho viac spoznať a tak sa aj dostanem k jeho tajomstvu. Len musím premyslieť ako to urobiť, veď sa ho bojím a ani nechcem vedieť čo ma pod tou "šatkou".
Druhý deň v škole
Keď som vstúpila do triedy Jack tam ešte nebol. A akokeby som ho spomenula, hneď sa objavil zamnou a zamrmlal si niečo pod nos. ,,Ehm mm hmm Hope stojíš mi v ceste" pohmkal Jake a ťukol domňa prstom. ,, O prepáč Jake, nechcela som" nežne som povedala a odstúpila sa mu. ,,Ďakujem" a to bolo asi jeho posledné slovo čo mi povedal. Alebo nie?
Pomaly sa končila 6 hodina čiže posledná a ja som potichu odpočítavala sekundy. ,, 20,19,18".
,,Hope prosim potišie" pošepkal mi do ucha a chcel somnou udržať očný kontakt. Po 5 sekundách som si ho všimla ako namňa pozerá a zahliadela som sa do jeho modrých očí, lebo iba toto mal najkrajšie. Viac som bohužiaľ nevidela kvôli tej šatke. Zazvonilo a ja som šla na WC a dúfala že zamnou Jack nepôjde. No a čo nedopoviem Jack stojí predmnou a hľadí namňa. ,,Au" zaskňučím lebo som doňho zase narazila. ,,Prepáč " ozve sa jemný tón. ,,Ale to vôbec nevadí ajtak som sa nemala pozerať dozadu" myhnem rukou a mam chuť ho objať. ,,Vieš že sme sa zase stretli na tom istom mieste ako včera"? pousmeje sa a zase sa pozrie do mojích očí. ,,Hej, je to dosť divné alebo to niečo znamená"? zasmejem sa ale pritom druhom slove sa zamyslím. ,,Neviem Hope, neviem" zamyslí sa tiež.
Zrazu mi pipne mobil. ,,Ou sms" pomyslím si v duchu a pomaly vyťahujem mobil s vrecka. Bol od Emmi:
Ahoj Hope nejdeš dnes von? Prosím. Emma.
Neodpisala som jej lebo som bola s Jakom. Odložila som mobil do vrecka a pozrela na Jacka ale on tam nebol. ,,Čo to zase? Ale veď ? Aj včera sa to stalo ako to že zase? Nie. Tentokrát sa nenechám oklamať.
Rozhodla som sa že ho budem sledovať ale tak aby sa naše oči nestretli a potom sa všetko skazí. ,,Tak od zajtra začínam s misiou"! šťastne výsknem a mierila som ku schodom.
Doma
Vošla som do domu a čo neuvidím naša slúžka Sophia nesie koláčiky do mojej izby. ,,Hej Sophia prečo ich nesieš tam?" milo sa opýtam a vyzujem si baleriny. ,,O tak som niečo varila a chcela ti dať na ochutnávku" slušne vyhrkla Sophia a núkla mi jeden koláč. ,,Sophie ja si potom vezmem" milo sa usmejem a mierim na schody. ,,Tak dobre keď budeš chcieť kolačiky su na stole v obývačke" odpovie Sophie a do obývačky dá jednu tacku plnú koláčov.
,,Takže a teraz k tomu Jakeovi. Neviem ale ako môže tak rychlo zmyznúť? Nechápem. Ale zajtra to zistím. No ale, potom ho pôjdem sledovať aj domov, no to až po tom všetkom" zamrmlem si pod nos a odkrývam perinu.
Už je 22:30 a moji rodičia nikde. Tak nič idem si ľahnúť. Ľahnem do postele a rozmýšľam nad všetkým.
Tak ďalšia kapitola😊 asi trochu nezaujimava ale tak dúfam že trochu páčila. Poteší Vote😁
Prepáčte za gramatické chyby.☺
YOU ARE READING
Kráska a Zviera (POZASTAVENÉ)
RomanceHope je 15 ročné dievča ktoré túži po láske. No márne, nikto sa oňu nezaujíma a už to pomaly vzdáva. Ale raz ajtak niekto príde. Osud to tak chcel. Postrehne ju aj nešťastie, ale zamiluje sa vôbec niekedy? Budé mať toho pravého?
