Kráska a Zviera (POZASTAVENÉ)

37. kapitola

Moje ruky boli čoraz teplejšie. Rýchlym krokom som prešla po schodoch a namierila si to do triedy. V triede bol strašný hluk, bolo mi s toho zle. Sadla som si na stoličku a knihy si položila na stôl.

Pramienok s mojich vlasov som si dala za ucho a knihy pomaly ukladala na kôpku. Biológia, matematika, fyzika atď...

Ozval sa asi ten najhorší zvuk. Zvon sa šíril po chodbe, ba aj v triede. Ľudia v triede to ignorovali a rozprávali sa hlava nehlava.

Otočila som sa na moju spolusediacu. Furt, furt si niečo čmárala, a pripadalo mi to ako obrázok. Jemne som sa usmiala a nastavila ruku.

,,Ahoj" ruku som jej teda podala. Ani sa nepohla. Okrem rúk s ktorými kreslila. Po minúte zdvihla hlavu a pozrela sa raz namňa raz na vystrčenú ruku.

,,Ehm, čau?" divným hlasom a aj výrazom namňa pozrela.
,,Prepáč, ale ak nechceš nemusíme sa spriateliť" ruku som stiahla späť k sebe.

,,April, teší ma" ruku mi podala, začo som bola trochu prekvapená, ale pritom aj rada že aspoň s niekym budem kamarátka.

,,Moje meno asi už poznáš" usmiala som sa a ruku jej podala.
,,Hej, Hope" úsmev mi opätovala.

,,Ehm April akú mame hodinu?" spýtala som sa jej, už zvonilo ale pre ľudí v tejto triede to asi neplatí.

,,Matematiku" povedala trochu potišie lebo do triedy vstúpila učiteľka. Bola dosť vypasená, a na sebe mala červené sako s čiernymi nohavicami.

Rýchlo sme sa postavili a čakali na jej rozkaz.
,,Sadnite si" povedala nám chrapľavým hlasom. Je dosť stará.
Hneď ako sme si sadli som s kníh vyhrabala matematiku a od April opýtala kúsok papiera.

,,Takže deti, včera sme preberali rovnice, kto ich chce prísť napísať na tabulu?" hlasno sa opýtala. Rovnice si nepamätám. Dúfam že ma nevyvolá.

,,Nikto? Tak ja si vyberiem, ehm ehm ty v zadu tá nová" úkazala namňa. No super, ešte to mi chýbalo a ja nič neviem.

Šuchtavo som sa postavila a s trasúcimi rukami aj nohami som prišla pred tabuľu. Nikdy som nemala rada byť pri tabuli.

***
Posledná hodina, Deják. Na lavicu som si poukladala knihu, kúsok papiera a jedno pero ktoré som našla pohodené v taške.

S April sme sa trochu rozprávali. Dohodli sme sa že dnes pôjdeme von a viac sa spoznáme. Zazvonilo a  triedy vošla chudá mladá učiteľka. Typujem jej dvadsať rokov. Postavili sme sa a hneď aj sadli.

,,Dobrý deň, deti. Včerajšia látka boli deje ľudstva. Chce nám to niekto povedať?" jej piskľavý hlas sa viedol celou triedou. Nikto sa nehlásil.

,,Dobre, ja si teda vyberiem" vzdychla si a k tomu aj prekrútila očami.

Nakoniec si vybrala nejakého chlapca ktorý dostal jednotku. Vedel to dobre. Zazvonilo a všetci sa rozutekali preč. My s April sme si poukladali veci do tašiek a vyšli tiež von.

,,Takže dnes o 15:00 pri parku?" zopakovala som návrh April a viedli sme sa dole schodami ku skrinkám.
,,Áno" odvetila.

Prišli sme ku skrinkám. Otvorila som ju a s tašky si tam podávala knihy.
April to tam len hodila a hneď to aj zavrela. Mala skrinku o dve miesta odomňa.

,,Tak o 15:00 pa" objala ma a išla smerom do ľava odomňa.
Poslednú knihu som odložila a zavrela skrinku. Pomalým krokom som vyšla zo školy. K chate som dorazila o 14:00.

Mám hodinu času, veľa to nieje ale čo narobíme. Odomkla som chatu a hneď aj zavrela. Vyšla som hore po schodoch a zabuchla za sebou dvere. Tašku som hodila do kúta a sadla som si na posteľ. Vybrala som svoj mobil a pozrela svoje správy. Päť správ.

Dave: Hej čo nechodíš? Veď je piatok. Rýchlo sa poponáhľaj je už 18:30.

Deny: Hope ako môžeš byť taká krava?

Neznáme číslo: Som priateľka tvojho Denyho. Dávaj si namňa bacha.

Neznáme číslo: A prečo si ho vyhodila s domu? On tam býva zlato.

S touto kravou som nemala nič spoločné, nech si hovorí čo chce. Išla som na facebook. Tam mi prišla jedna správa.

Kevin Downer: Ahoj, prepáč mi za ten pád.

To je ten chlapec? Kevin.. pekné meno. Ale veľmi by ma zaujímalo, skade vie moje meno, či už facebook.

Hope Lowins: To vôbec nevadí.

Nepozerala som čo odpovedal, vypla som sa s facebooku a pozrela na hodiny. 14:30, ta to aby som sa šla obliecť.

Zo šatníka som si vzala čierne rifle s dierou na kolene a sivé tričko s diamantmi. Mobil som si dala do vrecka, vlasy som rozčesala a nechala ich voľne pustené na mojich pleciach.

Zišla som dole po schodoch a otvorila si dvere, následne som ich aj zavrela a k tomu zamkla. Kľúče som vopchala do vrecka. Prešla som po chodníku a otvorila bráničku.

Pomalým krokom som išla smerom ku parku. Prechádzala som sa okolo domov, ponachádzala nejaké páry mladých či už starých ľudí. Predomnou bol park, zrychlyla som krok a pozerala sa dookola seba či tu nenajdem April.

Chvílu tam nebola ale po chvíli som videla ruku mávajucu mne. Hneď som sa usmiala keď som vedela že to je ona.

***

,,Lassy Hanzel, namyslená krava ktorá každého bonzuje, zničí priateľstvo či len vzťah" znechutene mi hovorila April, keď sme sedeli na lavičke v parku. Hovorila mi o škole, učiteľkách a aj ľudmi- žiakmi.

,,Aha a ten ten Kevin?" opýtala som sa neisto, lebo som nevedela či je to on.

,,Dawner? Sexy chlapec celej školy. Vystriedal asi dvadsať dievčat".
,,Si medzi nimi aj ty?" zasmiala som sa. Len namňa hodila zúrivý výraz, ale viem že to nemyslela váždne.

,,Nie, mňa si ani nevšimol, a ty? Skade o ňom vieš?" s ramenom domňa buchla a nadvihla obočie.

,,On, on domňa len buchol. Nič váždne, mala som dostať nové knihy, no a keď som vyšla s riaditelne, buchol domňa a všetky knihy mi popadali na zem" s úškrnom som jej povedala moje krátučke story.

,,Hmm, zaujímavé" poklipkala si April po brade. Váždne dík.

***

,,Ahoj zajtra" objala som April a vydala som sa svojou cestou. Prechádzala som cez ulice, tiché pretože kolo mňa neprešlo ani jediné auto, ani jediný človek. Bola som tam sama.

Pri dome som otvorila bráničku a hneď ju aj zavrela. Odomkla som vchodové dvere a zabuchla ich.