Steps of Destiny

6. Kapitola- Rozlúčka s lesom

Oslavy sa skončili, a taktiež sa blížil koniec pobytu Hawkea a Chrisa v Bukovom lese. Chris už bol uzdravený zo zásahu šípom a pár škrabancoch po bitke. Kedže Chris bol zo všetkého dosť vyčerpaný (okrem balenia elfiek), stále len oddychoval a cestu z lesa nerozoberal. Nechal to na Hawkea ktorý síce tvrdil že má dosť energie ale veľmi to tak nevyzeralo. Stále myslel na matku a na Tatraris. V tretí deň popoludní zavolal Cheirir Hawkea do veľkej siene. Priviedol ho do miestnosti s mapou. Bol tam aj Legodúil. Mapa bola na stole uprostred miestnosti. Všetci traja si sadli okolo nej a rozmýšlali kadiaľ by sa mali dostať do bezpečia. Slova sa ujal Cheirir: " Je to prosté. Musíte sa dostať do prístavného mesta Krakaera na severe. Na východ do mesta Tamroth ísť nemôžete lebo sme dostali správy že mesto je dobyté. Na západ cez Hmlisté vrchy nemôžete pretože cesty cez ne a pod nimi obsadili ohyzdi." " Ako to?" čudoval sa Hawke. " Zničili bane trpaslíkov a všetky kolónie v tých vrchoch a medzi ne patrila aj vaša dedina. Trpaslíci tam našli veľa zlata a iného kovu a teraz to majú v rukách ohyzdi. Zaújímalo by ma prečo sa tak rozhodli. Sú predsa úplne tupí a toto bol pre nich veľký zisk ako sa ukázalo. Ich pravý vodca nemôže byť ohyzd. Kto vie kto to všetko robí..." Cheirir sa zamyslel "...no aby som pokračoval v téme. Vrchy majú ohyzdi a územia za nimi patria trpaslíkom ktorý si vedia spraviť aj tak cestičku preč odtiaľ. Takže tí pravdepodobne prežijú. Ďalej nemôžete ísť na juh. Na juhu sú územia zlých ľudí. Južanov. A ako sme sa dopočuli aj oni sú na strane temnoty a zabrali mesto Alratar. Posledné mesto ktoré vás chránilo. Takže jediný smer ktorým sa môžete vidať je iba sever do Krakaery a od tiaľ cez more buď na polostrov Galicikus alebo na severovýchod do Kamenných mariek. No to si vyberiete už vy dvaja." Hawke začal chodiť po  miestnosti hore dole. Povedal si že cestu ďalej si vyberie až keď bude v Krakaere. Povedal to Cheirirovi a Legoduílovi. Potom vyšiel z veľkej siene a šiel za Chrisom.

Chrisovi rozpovedal všetky svoje plány a prikázal mu aby sa začal baliť lebo na druhý deň odchádzajú. O väčšinu zásob sa však postarali elfovia a kentauri. Kentauri im nabalili niekoľko kusov dobrého mäsa -ktoré však museli zjesť čo najskôr inak by sa skazilo - a daľšie suroviny ako soľ, cukor, korenie a taktiež striebornú vodu z rieky ktorej pili keď sa dostali do lesa. Elfovia im nabalili lembas- bol to elfský chlieb na cestu, síce ho bolo málo a nenasítil veľmi žalúdok ale posilňoval energiu. A elfovia im dali ešte niečo. Elfské brnenie. Bolo plátové ale nebolo ťažké a dalo sa v ňom dobre pohybovať. Hawke za to veľmi poďakoval. 

Večer boli Hawke s Chrisom na rozlúčkovej večeri ktorá bola vo veľkej sieni. Podávali sa pečené rebrá a syr. Spoločnosť im robili aj Cheirir, Legodúil, jeho dcéra Lithirala a ostatný elfskí a kentaurskí veľmoži. Cheirir ako hostiteľ vstal a prehovoril: " Vážený prítomný, dúfam že vám chutí. Dnes to bude posledné spoločné jedlo naších človekov v tejto sieni. Tak sa spolu pesledný raz zabavme a vychutnávajme si tieto delikatesy. Na záver pripíjam na peknú a bezpečnú cestu pre našich človekov. Na zdravie!" " Na zdravie!" popriali si všetci a pustili sa do jedla. Po jedle sa spolu ešte rozprávali a zabávali. Hawke si neskôr všimol že Legodúil a Lithirala chýbajú. Poobzeral sa a všimol si že dvere s mapou sú otvorené. " Prepáčte, musím si odskočiť." ospravedlnil sa a šiel. Ostatný pokračovali v konverzácii. Hawke sa priblížil k dverám a počúval. Legodúil sa tam rozprával so svojou dcérou. "... Nie Lithirala! Je to nebezpečné! To nedovolím!" " Ale otec... ja nechcem žiť ako väzeň v tomto lese." "Ako väzeň?! Si predsa princezná. Toto ti nedovolím! V žiadnom prípade! Lle rangwa amin?" " Non ada. Nerozumiem." Lithirala sa rozplakala a šla smerom k dverám. Legodúil ešte povedal: " Manke naa lee autien? Lithirala poď sem!" No Lithirala šla ďalej. Hawke sa rýchlo skryl. Lithirala otvorila dvere a šla preč. Legodúil vyšiel z dverí a pripojil sa ku konverzácii s ostatnými. Hawke sa pripojil tiež ale lámal si hlavu čo sa stalo.

Rozlúčková večera sa skončila a všetci sa už chystali spať. Chris sa po výdatnej večeri uložil na spánok. Hawke sa šiel ešte trocha prejsť do lesa. Na nebi svietili hviezdy a ožiarovali les. Ako sa tak prechádzal započul ženský plač. Prichádzal od stromu pár metrov od Hawkea. Hawke sa skrčil a šiel sa pozrieť kto to tam plače. Skryl sa za strom blízko toho zkadial bolo počuť plač. Keď vykukol, uvidel elfskú devu so zlatými vlasmi vo vrkočoch, ktorá mala hlavu na kolenách a plakala. Keď sa pozrel lepšie, zistil že to je Lithirala. No keď to zistil, stúpil do lístia a do zaševelilo. Lithirala to počula a vstala. "Hej, kto je to? Ya nae tanya? " Hawke sa ukázal. " To som ja Hawke." No Lithirala začala utekať len čo ho uvidela. Hawke bežal za ňou no nedobehol ju. Bola veľmi rýchla. Bežala a skákala  ako srna. Hawke ju už v ten večer nenašiel tak sa vrátil do osady. V osade bol kľud a kentaurský strážcovia zhasíňali lampy. Hawke šiel do svojho stanu spať. No celú noc mu lámalo hlavu čo sa vlastne medzi Lithiralou a jej otcom stalo.

Na ďaľší deň sa Hawke a Chris zobudili naraz a šli sa naraňajkovať. Mali chlieb s medom a maslom. Po raňajkách sa pripravovali na odchod. Obliekli si ľahké brnenie od elfov a skontrolovali batohy. Bolo v nich mäso od kentaurov, lembas od elfov, dochucovadlá a nejaké tie veci na varenie. Do pošvi si dali meče a boli pripravený. Ako vyšli zo stanu boli okolo nich všetci kentauri a elfovia aby sa s nimi rozlúčili. Hawke sa rozlúčil a poďakoval najmä s Cheirirom a Legodúilom. " Ďakujem vám za všetko a najmä vašu pohostinnosť." " To my ďakujeme basra. Zbavil si nás vojny. Sme ti nesmierne vďačný. Zbohom, do nášho ďaľšieho stretnutia." povedal Cheirir. " Zbohom edan. Kiežby sa naše cesty ešte raz spojili." pridal sa Legodúil. Chris sa s nimi rozlúčil tiež no dlhšie sa lúčil s mladými elfkami. Posledný krát sa rozlúčili a odišli. Kentauri a elfovia im ešte v diaľke zamávali až kým sa dvaja priatelia nestratili v lese. 

Hawke si až po niekoľkých hodinách spomenul že Lithirala pri rozlúčke nebola. 

Ďaľšiu časť pridám po 15 prečítaniach :)