Pomaly som prichádzal k sebe. Už som mohol žmurkať a jemne hýbať prstami. Lil stále kráčala po okolí, nervózne si prečesávala vlasy rukami a ten druhý len sedel na pni a držal si nohy pri tele. Zastonal som a posunul ruky, aby som sa mohol posadiť.
"Preberá sa!" Zvolal nadšene ten chalan a Lil sa obrátila mojím smerom. Priskočila ku mne a kľakla si.
"Oli, si v poriadku?" Položila mi ruku na rameno a uprene mi pozrela do očí. Prikývol som a ona mi vtisla bozk. Nečakal som to ale opätoval som jej ho.
"Ty blázon, prečo si šiel za mnou?" Spustila na mňa hneď ako sa odtiahla.
"Namiesto poďakovania mi ešte vynadáš. To si celá ty." Uťahoval som si z nej a ona sa len uškrnula. Pomáhala mi vstať, ale na to som nebol dosť silný. Neviem, čo ho to napadlo, ale ten chalan vstal a šiel ma podoprieť z druhej strany.
"Ani sa ma nedotýkaj!" Pohrozil som mu a on okamžite odstúpil.
"Čo je zač tento kúzelník? Takú paralýzu som ešte nezažil. Si Coperfield či čo?" Previnilo na mňa uprel zelené oči, mal som dojem, že sa dívam na dieťa.
"Čo je to Coperfield?" Spýtal sa potichu smerom k Lil a ja som sa len usmial. Toto fakt nemalo chybu.
"Lil, prosím ťa, vysvetlíš mi to? Lebo tento zjavne nechápe dve a dve. Odkiaľ spadol?" Myslel som to obrazne, o to viac som bol šokovaný jej odpoveďou.
"Z neba." Zdvihol som obočie a premeral si ho od hlavy po päty. Začal som sa smiať, no keď sa Lil tvárila vážne a ten chalan sklonil hlavu, došlo mi, že nevtipkuje.
"Robíš si srandu?" Mihol som pohľadom na ňu a zasa na neho.
"Cam je anjel." Nespúšťal som z neho oči a sucho dodal:
"To sa môže hodiť." Ani jeden z nich nechápal, čo som tým myslel a Cam sa zdal byť vydesený. Keby tušil, čo ma práve napadlo, zrejme by rovno ušiel.
✞✞✞✞
"Ty si sa načisto zbláznil?" Spýtala sa ma Angie, keď som vykročil k dverám. Zostala stáť za mnou ustrašene nazerala von oknom.
"Hádam tu nechceš ostať? Musíme zmiznúť skôr, než sa naženú dnu, nejako sa do auta dostaneme." Ani sa nehla. Stále behala pohľadom po ulici a zasa na mňa.
"Nejdem. Tie mŕtvoly nás roztrhajú zaživa." Do očí sa jej tisli slzy a ja som sa musel zhlboka nadýchnuť, pretože nehovorila z cesty. Naozaj sme to nemuseli prežiť. Prešiel som k nej a pozrel sa na situáciu vonku.
"Ak tu ostaneme, bude to samovražda!" Otočil som tvár k nej a utrel jej slzu, ktorá jej zmáčala líce.
"Viem, že sa bojíš, ale sľubujem, že sa dostaneme preč." Oprela si hlavu o moju hruď a pevne ma objala. V tom sa z chodby ozval krik a ja som v sekunde v ruke zvieral nôž pripravený na útok. Postavil som sa pred ňu a rukou ju posunul za seba. Nešiel som dopredu, len som čakal, kedy sa dnu vovalí partia nemŕtvych. Angie mi takmer roztrhla tričko, tak silno ho zvierala v pästiach. Vysunul som ruku pred seba a sledoval dvere, ku ktorým sa po chodbe blížili kroky. Silneli a zrazu ten zvuk prestal. Niekto stál za rohom a váhal, či sa nazrieť dnu. Alebo sa chystal zaútočiť. Mihol som očami na Angelu, jej vydesená tvár sa skrývala za mojím ramenom.
Ozval sa rev a do izby vrazil niekto s veľkým mečom v ruke.
"Čo ty tu robíš?" Zvolala na mňa tmavovlasá žena, šaty mala od krvi, na rukách škrabance.
"Safira?" Prekvapene som na ňu vyvalil oči.
"Lilin poskok. No to ma podrž. Kde sa tu beriete? Neviete, že do mesta zavítal cirkus? Len ich klauni sú trochu....nenásytní." Nazrela späť na chodbu a podišla bližšie ku nám.
