Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

1. NA ÚTEKU

Od toho dňa už čarodejnícky svet nebol taký ako predtým. Všetci žili v strachu, a beznádeji už príliš dlhú dobu. Tak dlho, že si ani nepamätali pomaly čas, kedy tomu bolo inak. Harry Potter, bol mŕtvy. Chlapec ktorý ho porazil keď ma sotva rok, nedokázal uniknúť svojmu osudu. Oplakali ho všetci. Všetci ktorí doňho vkladali nádeje, že je naozaj Vyvolený, že ho naozaj dokáže zastaviť. Hŕstka ľudí, sa však nevzdala ... hoci Fénixov rád ako taký neexistoval, niekoľko ľudí neprestalo bojovať. Bývalá DA sa premenovala sa na PA (Potterova armáda), verbovali sa noví členovia. Museli proste niečo urobiť. Hoci bol Harry preč, jeho odkaz tu ostal. Bojovať, nevzdať sa a pokúsiť sa vyhrať. Kvôli budúcnosti a lepším zajtrajškom.

„Hermiona, utekaj!" kričal Ron a za sebou metal rôzne kliatby. Všetky ktoré ho napadli. Aj tie neodpustiteľné. Dávno už stratil zábrany, niektorú z nich vysloviť. Teraz to boli kliatby ktoré zachraňovali život, alebo aspoň dávali šancu k prežitiu. Hermiona pomáhala, ako sa len dalo, ale tiež sa ocitla v pasci. Najmä keď sa v lese cez ktorý utekali, potkla sa o koreň stromu a ten tvrdý pád na prašnú cestu jej vyrazil dych.  Počula ako na ňu Ron volá, no jej sa odrazu chcelo spať. Matne si uvedomovala, akýchsi mužov v plášti okolo seba kým stratila vedomie.

Hermiona Grangerová bola jednou z iniciátorov, na vytvorenie odboja. Spolu s Ronom. Smrť Harryho ju zasiahol príliš silno a hlboko, a preplakala vtedy niekoľko dní. Vlastne si ani nepamätala presne, čo sa okolo nej dialo, bola zničená, smutná. Trvalo jej to, ale pohla sa v pred, vedela, že on by nechcel aby vzdali. Snažili sa pátrať po horcruxoch, no neúspešne. Stále ani nemohli prísť na to kto je záhadné R.A.B. Väčšina ich priateľov bola mŕtva, ušli alebo sa zo strachu pridali k Voldemortovi. Weasleyovcom sa podarilo z krajiny odísť. Molly sa po Arturovej smrti zlomila, no zároveň bola pripravená a odhodlaná, chrániť svoje deti. Spolu s Ginny, Billom, Fleur a ich malou dcérkou odišli do Francúzska k Delacourovcom ... Dvojčatá odmietli, hoci ich matka prosila a aj sa vyhrážala. Ron tak isto. Lenže teraz sa stalo niečo, kvôli čomu aj Ron zmenil názor a Hermiona spolu s ním.

Zobudila sa na kamennej dlažbe, no neodvažovala sa pohnúť. Vo vzduchu cítila pleseň, vlhkosť a neuveriteľný chlad, ktorý dával iba jediný zmysel. Dementori. Striaslo ju a ani sa neunúvala si utrieť slzy. Tak dávno neplakala. Od Harryho smrti pred štyrmi rokmi. Aj teraz, po takom čase, sa občas pristihla ako stále dúfa, že to je iba omyl. Že sa Harry Potter zjaví, živý a zdravý. No ako dni plynuli tak zároveň bledli aj nádeje a ona musela prijať, že sa to naozaj stalo. Že oňho prišla, o svojho najlepšieho priateľa, ktorý jej bol ako brat. Snažila sa vzdorovať dementorom pokiaľ to len bolo možné, ale akoby všetky zlé spomienky prevažovali tie dobré.

„Hermiona ..." počula šepkať svoje meno.

„Ron!" posadila sa a dívala sa do tmy. Po chvíľkenejasne  rozoznala siluetu v susednej cele a prisunula sa k nemu. „Ron!" chytila sa jeho ruky. Chlad, ktorý cítila pred chvíľou sa zmiernil „Vďaka bohu, že žiješ."

„Chytili nás lapači, Hermiona." znelo to naozaj trpko, akoby ju z toho obviňoval, hoci vedela, že to tak nie je. „Ale musíme sa odtiaľto dostať. Pandora má vyplávať o pár hodín!"

Pandora bola loď, ktorú vlastnil Xenofilius Lovegood. Oficiálne kvôli rozvážaniu Sršňa, no slúžila aj ako únik, pre ľudí ktorý sa z Británie chceli dostať. Vymysleli to naozaj šikovne, určite to bol Lunin nápad, predpokladala.  V podpalubí, ktoré vyzeralo ako obyčajný sklad, bolo niečo ako núdzová miestnosť. Chránená Fideliovým zaklínadlom.  Smťožrúti Pandoru, niekoľkokrát preskúmali, no nikdy nič nenašli.

Hermiona prikývla. Ron mal pravdu, musia sa odtiaľto dostať. Za každú cenu. „Budeme v poriadku." snažila sa usmiať.

„Áno," Ron sa dotýkal jej líca a cítil slzy. „Neplač. Dostaneme sa preč. Musíme, nie kvôli nám, ale kvôli malému Harrymu."