Mafiánska Princezná 4

1.Časť

,,Vyjadríš sa už konečne?!" skríkne po 50x Margaret.

,,A čo chceš počuť? Že to dieťa nechcem? Že by som ho najradšej sám z tvojho brucha vybral alebo čo?! Čo chceš počuť!" zakričím a vrazím rukou vedľa jej hlavy.

Som zúfaly. Už sme späť z Karibiku, policajti mi dali pokoj, a teraz ma tu otravuje Margaret s dieťaťom v bruchu. Mám 18, chcem si užívať, nie meniť plienky, vstávať uprostred noci pretože plače a na druhý deň ho chrániť. Na toto naozaj pripravený nie som.

,,Vieš čo som chcela počuť? To, že je to aj tvoja chyba ale napriek tomu sa budeš snažiť postarať o to dieťa, že sa nezachováš ako zbabelý hajzel ale ako tvoj otec ktorý sa o teba staral sám! Možno kvôli tebe sa tvojej mame stalo to čo sa stalo!" zavrčala na mňa a odišla do hornej izby.

,,Máš šťastie že si žena a čakáš fagana inak by si bola mŕtva!" zakričím za ňou.

,,Ten fagan je tvoje dieťa ty hajzel!"

Bežný deň. To, že mi všetci vykrikujú že to dieťa nechcem, že je to zbabelé aj na mafiána. Čo by však povedali oni keby im tu prišli štetky s deťmi? Nadšení by neboli, to nie som ani ja. Hádky v tomto dome sú bežné, jediné čo tu ide stále sú obchody ale načo keď prachov mám veľa ale po psychickej stránke to je dosť zle?

,,Ty, Tyler" príde za mnou Josh.

,,Nie Josh. Tieto reči aby mi každý prehovoril do duše nebudú zaberať"

,,Len si sadni a počúvaj" povie a ukáže na koženú sedačku za mnou. S hlasným povzdychom do nej klesnem.

,,Viem, že z tej noviny nie si nadšený, ukázal si to už v tej vile s rozbitými vecami. No, hold toto je život a nevyberáme si kedy sa stane niečo podobné. Stalo sa, nevrátiš to späť, bola to možno chyba no ver mi že je to oboch rovnaký podiel, nemusíš z toho viniť len ju. Pozrí sa na to aj takto, tvoja mama zomrela, nevidela ťa, ledva ťa doktori zachránili aby si prežil keďže vieš ako to bolo. Tvoj otec, si ťa však aj po tom všetkom nehal a vychovával ťa najlepšie ako vedel, a to si mu to nerobil najľahšie poznal som ho istý čas. Týmto všetkým ti chcem len povedať, nezahoď šancu mať malého futbalistu alebo princeznú, môžeš to ľutovať" povedal a odišiel.

Mal pravdu, môžem to neskôr ľutovať, ale ja sám neviem čo so životom.

S opäť hlasným povzdychom som sa vybral do Marg izby.

,,Vypadni Tyler" zavrčala a to sa na mňa ešte ani nepozrela.

,,Ak ma chceš presvedčiť o potrate, zbalím sa a odídem, nebudeš o mne počuť"

,,Fajn. Je to asi jediná šanca že budem mať nejaké dieťa. Celé tehotenstvo ťa budem mať pod dozorom, k lekárom chodím s tebou ja, keby sa niečo dialo budem do vedieť" povedal som a otočil sa na odchod.

,,A Margaret, aby si si nemyslela, záleži mi na tom malom a nie na tebe" dodal som pri dverách a teraz naozaj odišiel.

Neodišiel som ďaleko, len do svojej izby.

Tak čo otec, si na mňa aspoň trochu hrdý?

Pousmial som sa a rýchlosťou blesku zaspal.

Rozhodla som sa pridať prvú časť keďže prológ je prológ no ☺