Mafiánska Princezná 4

25.časť

,,No nemôžem si tým byť istý ale je to môj typ" povie.

,,No, nečudovala by som sa už ničomu ohľadom neho, už len čakám kedy niekoho pošle na mňa. Ale kde môžem mať istotu, že je Nicol naozaj mŕtva a ty ju len niekde neväzníš?" spýtam sa a zdvihnem obočie.

,,No, môžem ti ukázať jej telo ale nie je to úžasný pohľad" povie a zdvihne sa. Ja sa zdvihnem tiež a spolu pokračujeme do záhrady. Všimnem si v rohu pod plachtou niečo a keď ju zdvihne mne sa objaví pohľad na moju sestru. Okamžite si zakryjem oči a rozplačem sa. Je to moje dvojča a všetko sme prežili spolu.

,,P-poďme späť doriešiť čo sme začali" poviem a spolu vojdeme späť do domu.

,,Čo si myslela tým, že by si sa ničomu nečudovala keby sa týkalo o tvojho otca?" spýtal sa.

,,No, nepovedala som to presne takto ale budiš. Zistila som veci ktoré mne mali byť navždy skryté a dáva vlastne význam prečo  by to mohol byť on. Nikdy s ňou nemal extra dobrý vzťah, pripomínala mu mamu a to nemal rád, nechcela byť mafiánkou a veľa ďalších vecí. Potreboval sa jej zbaviť a tak to všetko skryl pod to ako sa o ňu zaujíma" poviem a uvažujem nad všetkým ďalej.

,,Dalo by to význam" povie a rozplače sa.

,,Si v pohode?"

,,Áno len som si spomenul na to všetko. Fakt som tvoju sestru ľúbil" povie a hlavu si vloží do dlaní.

,,Ja ti verím. Daj sa dokopy, začni na sebe makať a potom by sme mohli vymyslieť pomstu spoločne. Teda, ja to vymyslím a ty by si sa mohol pridať" poviem.

,,Súhlasím"

,,Dobre, ja teraz musím ísť mám na práci ešte nejaké záležitosti" zodvihnem sa, rozlúčime si a ja si sadnem do svojho auta (prekvapivo).

Rýchlo nájdem svoj telefón a zavolám Lukovi.

,,Luke potrebuj rýchlo zistiť kde sa nachádza môj otec" poviem a zruším.

O chvíľku mi príde sms s lokalitou kde je môj otec. Momentálne v reštautácií a tak rýchlo naštartujem a vydám sa za ním.

Na mieste

Keď som vošla do reštaurácie pri zadnom stole v rohu som si všimla môjho otca a tak som sa tam rýchlo vybrala a prisadla si k nemu.

,,Dcérka čo ty tu?" spýta sa keď sa na mňa pozrie.

,,Prišla som na rodinné stretnutie, bohužiaľ je celá moja rodina mŕtva, nevieš o tom niečo?" zavrčím.

,,Ako celá?" spýta sa a teraz sa zatvári naozaj nechápavo akoby o ničom nevedel.

,,Dobre pôjdem pekne postupne. To divadielko vtedy na dvore, ako to, že ty si živý? Čo je s mamou?" 

,,Tú zabil naozaj" povie akoby nič.

,,Áno? Veď ale to aj teba nie?"

,,Ju som chcel dať zabiť už dlhšiu dobu a vtedy mi to zahralo do kariet"

,,Si hajzel, pomaly o tebe zisťujem len nepekné veci a je dosť smutné, že sa mi čím ďalej zdáš horší a horší" fuj, bleh.

,,Áno to som už od teba tuším počul"

,,Máš niečo spoločné s Nicol?"

,,Čo je s ňou?"

,,Niekto sa rozhodol navštíviť ju a zabiť, ja len či si nemal potrebné stretnúť sa s rodinou"

,,Nie, nezabil by som svoje dieťa" povie a na stoličke sa trošku pohniezdí.

,,BOLA TEHOTNÁ! Bol si to určite ty! Nemal si problém s mamou a ona bola jej presná kópia, tebe sa to nepáčilo nešli veci tak ako si ty chcel tak si zobral zbraň, navštívil ju a vpálil jej to rovno do č-" chcela som pokračovať ale on prudko vstal zo stoličky a zakričal.

,,Nič som nespravil! Spravil som veľa špinavostí ale dcéru, vlastnú krv by som nezabil. Ver či nie, over si to, kto je tu podrazák" kričal ale potom sa stíšil, zobral si veci a odišiel. Ja som na stôl hodila peniaze a odišla domov.

,,Zlato?" zakričím keď prídem domov no miesto toho sa mi zjaví nepekný pohľad.

,,Eh, zlato?" zakričím.

Hlásim sa s novou kapitolou, ktorá nie je moc dlhá ale nemám v poslednej dobe veľa času...