Zakázaná láska

25.Kapitola

Tobias:

Zobudil som sa ako prvý, aby som sa mohol uistiť že to čo sa včera stalo nebol len sen.
Pozrel som sa na Izku, spiacu v mojom náručí a usmial sa.

,,Čo sa tak pozeráš?"zrazu sa ozval jej ranný hlások a ja som jej venoval malú pusu do vlasov.

,,Ani si nedokážeš predstaviť ako dlho som o tomto sníval."

,,O čom?"

,,O tom ako sa pri tebe zobudím a budem ťa môcť objať, pobozkať a povedať že si konečne moja." hneď na to som jej venoval krátky bozk na pery.

,,Tobias? Trpel si moc?"spýtala sa Izabela smutne a ja som jej nežne napravil neposlušný pramienok vlasov.

,,Izka..."začal som váhavo.
,,Proste mi to povedz."
,,Trpel som len keď som bol bez teba, vždy keď som bol s tebou to bolo ťažké ale boli to najkrajšie momenty v mojom živote."priznal som a úsmev sa mi priam automaticky pri spomienkach, objavil na tvári.

,,Ale..."začal som ale nakoniec som sa rozhodol nedokončiť.
,,Dopovedz to."
,,Ja..proste už ťa nikdy nechcem stratiť, nezvládol by som to." sklopil som zrak ale na mojej brade sa objavila jej malá ruka.
,,Nestratíš."zašepkala mi na pery a následne ich pobozkala

×××
,,Nebude ti vadiť ak s nami pôjde aj Monika a Liam?"spýtal som sa Izabeli, keď sme už kráčali cez námestie.

,,Nebude."usmiala sa na mňa a ja som si s ňou preplietol prsty.
,,Neboj sa, Monika vie o všetkom."upokojil som ju keď som si všimol, že sa mierne trasie.

,,O všetkom?"
,,Noo.."zamumlal som a ťahal ju za dvoma postavami oproti nám.
,,Čaute hrdličky."pozdravila nás Monika a všimol som si ako sa Izka začervenala, och bože aká je krásna.

,,Tak kam ideme?"spýtal sa Liam.
,,Ukázať Izke mesto a potom sa môžme ísť niekde najesť."navrhol som a nápad sa ujal.

Prechádzali sme sa námestím, ukázal som jej školy aj tú na ktorú bude chodiť a nakoniec sme navštívili miestne pamiatky a Iza si to všetko fotila, aby mala pamiatku.

,,Je to krásne mesto."povedala keď sme prechádzali ulicami a hľadali nejakú dobrú reštauráciu aby sme sa mohli ísť najesť.

,,Zamiluješ si to tu, rovnako ako aj ja."povedal som jej a venoval malú pusu na spánok.

,,Je super,vidieť na tvojej tvári taký úprimný úsmev. Po toľkých rokoch."pošepla mi Monika, tak aby som to počul len ja a ja som len s úsmevom prikývol.

,,Som šťastný."
,,Zaslúžiš si to."potlapkala ma po pleci a trošku pobehla za Liamom a tak nás dvoch s Izou nechala samích.

,,Zajtra sa vraciame domov."povedal som a tak prerušil príjemné ticho.

,,Čo s nami bude?"otočila sa na mňa Iza a ja som jej upokojujúco stlačil ruku, ktorú som ešte stále zvieral v tej svojej.

,,My to zvládneme, jasné?"pozrel som sa na ňu a ona prikývla aj keď bola celkom neistá.

,,Izka pozri sa na mňa."povedal som a jej oči sa v momente stretli s tými mojimi. Za bradu som si ju potiahol k sebe a venoval jej jeden malý, nežný a hlavne upokojujúci bozk.

,,Zvládneme to, spolu."šepla a čelo si oprela o to moje. Spokojne som vydýchol.

Strach. To je to jediné čo koluje v mojej mysli ale snažím sa to zahnať do úzadia aby si Izka nič nevšimla.
Bojím sa,  bojím sa toho že nebudeme môcť byť spolu. Bude to ťažké ale mne neostáva nič iné, len dúfať že to spolu zvládneme. Viem, len jedno a to je že bez nej už viac nedokážem byť.
Nie teraz, keď som to dotiahol tak ďaleko a mohol ochutnať to po čom túžim tak dlho.

Je ako droga, na ktorej som sa stal závislím. Je ako droga, ktorá je nebezpečná ale nedokážem bez nej ani dýchať. Bez, ktorej neviem čo je to život a skutočná láska.

Zdá sa mi to ako sen, nikto by nepovedal že príde tento deň. Zo slzami v očiach na lavičku tíško prosím, niečo veľké v sebe nosím. Hladím ti do očí a pritom dačo kokcem, už ďalšie mesiace bez teba stráviť nechcem. Teraz už viem, že moje srdce je konečne  šťastné a my môžme znovu prežívať krásne chvíľe. Ale dokedy?

Trochu nudná ale čo vám poviem, vždy po nejakých cute častiach sa mi moc nechce písať😊Dnes vám možno dám ešte jednu, lebo zajtra asi nebude a ani sobotu😱🙌❤_S.