Clarke from Skai Kru

10.

"Páni je to to ,čo si myslím že je ? " spýtal sa ma Bellamy zatiaľ čo som v nemom úžase hľadela na zbrojnicu. Konečne som ju našla ! Teda je tu aj on ale ... Našla som ju !!!!!
Dvere boli vbudované do zeme . Skúsila som za ne zaťahať , no s nimi to ani nehlo. Naštvane som chytila kľučku a drmala ňou na strany . Nohou som kopala a na bolesť ,ktorá mi prenikala celým telom som ani len nepomyslela. Dostala som sa tak ďaleko a teraz ani tie hlúpe dvere nedokážem otvoriť? 
Pocítila som ruku na mojom ramene a prudko sa otočila. Funela som ako rozzúrený býk ale všetko mi bolo ukradnuté .
"Clarke !" pozeral mi hlboko do očí a pokračoval : "Pusť ma k tomu.. Si zranená, toto nikam nevedie.. " Prebodávala som ho pohľadom ale nakoniec som ustúpila a nechala mu voľnú cestu.
Na tretí krát sa mu dvere podarilo vykopnúť a s úškľabkom na tvári sa na mňa otočil. Moje pretočenie očí bolo viditeľné aj na kilometer. Povzdychla som si a podišla k dverám.
Dnu bola tma ale Bellamy odniekiaľ vytiahol baterku a zasvietil ňou. Pozrela som naňho pohľadom alá vážne máš celý čas pri sebe baterku ? On sa len nevinne pousmial a popohnal ma dopredu.
V tichosti sme kráčali po schodoch , ktoré viedli niekde do zeme . Všade bolo plno pavučín a prachu ale v tomto prípade mi to bolo ukradnuté. Bolo počuť len kvapky dopadajúce na zem a náš pravidelný dych.
Dole bola veľká miestnosť kde boli police. V nich boli deky ,konzervy a pre mňa teraz nepodstatné veci ..
"Arg to som sa sem trepala kvôli hlúpym dekám ? " od zlosti som zvalila na zem sud, ktorý bol hneď vedľa mňa.  Ten sa zvalil na zem a ja som sa chystala zvaliť aj ďalší. Zlosť ,ktorá vo mne vrela sa nedala ani opísať.
"Clarke stoj !" zakričal Bellamy a ja som sa nechcene otočila.
"Ty si génius ! Pozri !" V rukách držal dva samopaly a hľadel na kopu ďalších . Na mojej tvári sa usadil úsmev a rozbehla som sa k nemu . Neviem čo to do mňa vošlo , ale hodila som sa mu do náruče a silno ho objala. Po chvíľke mi objatie opätoval a ja som si uvedomila čo robím . Pomaly som sa odtiahla a spracovávala to ,čo sa práve stalo .
"Toto sa nestalo !" Povedala som po chvíli so vztíčeným ukazovákom.  Ale bolo to také príjemné ,že by som mu skočila do náruče znova a znova..

"To je AK-12 ? S tým máme proti zemšťanom obrovskú šancu !" Nadšene som poskakovala okolo . Bellamy na mňa len nechápavo pozeral a usmieval sa.
"Vyzeráš komicky !" Zasmial sa a hľadel mi do očí. Len som sa zasmiala a pokračovala v skackaní . "Keď ja som taká šťastná, že sa mi to podarilo .." zastala som a dodala : "teda nám samozrejme.." kútikom oka som sa pozrela na Bellamyho .
Ten sa pousmial a povedal : " Takže ma berieš do tímu maličká ? " zachechtal sa . "To maličká si si mohol odpustiť.. " škaredo som sa na neho pozrela.  "Dobre vieš ,že nemohol .. a neodpovedala si mi na otázku. . " žmurkol na mňa a mne automaticky pohľad zmäkol . Pretočila som očami a povedala :"Fajn ..ak ti to urobí radosť ,beriem ťa do môjho tímu .. "
Tento raz to bol on ,kto mi skočil do náruče. V jeho objatí som mala pocit bezpečia a tak som sa tomu nebránila. Zdalo sa to ako večnosť ,čo sme tam len tak stáli no prerušila to nakoniec silná bolesť nohy. Podlomila sa mi a ja som silno zavrčala. Bellamy ma okamžite posadil a vyľakane sa na mňa pozeral. Začala som si opatrne posúvať nohavice vyššie aby som videla na ranu ,ktorú som tam mala . Krv z nej vytekala prúdom a ja som sa snažila nepanikáriť. Bellamy mi chytil ruky do svojich dlaní a prinútil ma pozrieť sa na neho.
"Psst.. zhlboka dýchaj ,všetko bude v poriadku.. pomôžem ti dobre ? " prikývla som a snažila som sa zhlboka dýchať. "No vidíš ,si šikuľka .." usmial sa a ja som bola o niečo pokojnejšia .
"Teraz pôjdem zobrať nejaké obväzy a mastičky .. počkaj tu ja som hneď nazad .." povedal mi a pohladil ma po tvári. Mal také teplé ruky..
Po chvíli sa vrátil s nejakou krabicou plnou rôznych zdravotníckych vecí.
Opatrne mi ranu vyčistil , zastavil krvácanie a nakonie obviazal  nejakou gázou .
Celý čas som z neho nespustila pohľad . Jeho ruky ma tak fascinovali ,že som takmer zabudla dýchať ..
"Kde si sa to naučil? " pozrela som mu do očí a hľadala odpovede.
"Mal som skvelú učiteľku .." povedal trochu smutným hlasom..
"Hej.. nemusíš o tom rozprávať.. vidím, že je to bolestivé ..prepáč.. " pousmiala som sa  a pohladila ho po ramene.. "Ďakujem.. raz ti o tom poviem .. teraz si na chvíľu odpočiň.. " povedal mi a hlavu mi položil na jeho rameno. Prikryl ma dekou a ja som s pocitom bezpečia nachvíľu zaspala.