Pre vládkyňu ghúlov Evelinu a veliteľa jej špeciálnej jednotky Andreja nastávajú ťažké časy. Muž, ktorý má v úmysle pretvoriť svet k obrazu svojmu, už začal svoj plán napĺňať. V tejto utópií však nebude pre ghúlov miesto.
Všetko sa už dalo do pohybu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Reťaz trhá mäso a vnútornosti, prerezáva sa kosťami. Krv strieka do výšky piatich metrov, ako zo záhradného rozprašovača.
Andrej sa rozháňa motorovou pílou na všetky strany s chirurgickou presnosťou. Vlastne, zase tak presný byť nemusí. To čo drží nie je žiadna záhradná hračka na orezávanie konárov ale poriadna benzínová motorovka na stínanie stromov. A oddeľovanie telesných partií zvláda viac ako dobre. Niekedy bude musieť napísať Husqvarni ďakovný dopis.
Andrej kráča vpred, krv špliecha na asfalt pod nohami. Pri každom rozmachu dopadajú na zem amputované ruky, nohy, hlavy a vyvalené črevá. Rev umierajúcich prehlušuje rev motora. Kruh z tiel sa rozširuje.
Pokračuje bez zastavenia, bez ohľadu na guľky, ktoré mu búšia do jeho brnenia a odsekávajú kusy chitínu. Hnev ho poháňa ako benzín motorovú pílu, ktorú drží. Ta nenávisť, ktorá ho spaľuje ako kyselina, môže byť užitočná. V tejto chvíli sa dokáže sústrediť len na jedinú vec. Na zabíjanie.
Spomienky už časom vybledli ale stále mal ten obraz pred očami. Odťatá zakrvavená hlava, ležiaca na dne vane a oko bez života, ktoré na neho hľadí. Pochoval minulosť pred všetkými, nikdy o to nepovedal nikomu, ani Maťovi alebo Eveline. Ale nezabudol. Nikdy im neodpustí, čo spravili jeho malej sestričke.
Rukoväť na motorovke vibruje ako dildo, ktorých má Evelina plnú vitrínu. Reťaz vyvrháva zmes mäsových žmolcov a kostnej drte. Farba Andrejovho panciera sa zmenila na tmavočervenú. Krvi je toľko, že sa z nej tvorí úzky prameň, ktorý tečie dole ulicou. Strieka jej dokonca tak veľa, až sa okolo vytvorí sýto červená hmla z drobných kvapôčok krvi, ktoré zamrzli na chladnom vzduchu a teraz sa vznášajú v trblietajúcom sa opare.
Motorovka zaskučí a zaprdí, až sa nakoniec zadrie. Kusy miechy a prúžky svalstva na nej visia ako vianočné reťaze. Píla i jeho ruky sú pokryté jednou súvislou, hustou krupicovou kašou. Pustí ju na zem, mláka krvi vyšplechne. Z pošvy tasí meč.
Než však stihne čokoľvek urobiť, dávka raže .50 BMG mu zabúši do chrbta ako hromobitie. Rozseká chitín ako dláto skalu a katapultuje ho do vzduchu. Z hlavne Browningu na zaparkovanom Humvee sa dymí.
S čľupnutím pristane na brade a netuší, čo sa stalo. Z rozsekaného chrbta visia útržky kože a trčia stavce. Posledných päť žoldnierov a lovcov, nerátajúc strelca, ktorí zostali nažive ho obkľúčia s namierenými zbraňami.
Stále omráčený Andrej sa dvíha na kolená, jeho trhavé pohyby pripomínajú živú mŕtvolu. Pancier pod náporom obrannej paľby popraskal a prestal držať tvar, opadáva z neho ako stará koža. Maska pukne a rozlomí sa na dva kusy. Chladný vietor mu prebehne po tvári a rozfúkne vlasy. Vyzerá teraz ako murár po omietačke, zaprášený od zvyškov chitínu.
Práve dorazili posily z hliadok, ktoré hliadkovali po perimetri okolo baraku. Obkolesili ho, pripravení vykonať pomstu za padlých spolubojovníkov. Videl im to v očiach. Boli nasratí a to poriadne. Bolo celkom jasné, čo s ním v najbližších chvíľach predvedú.
