Koruna Temnoty ✔

Prológ

Z toľkej tmy mi už začína hrabať.
A komu by aj nie?
Čas tu plynie úplne inak. Mne to pripadá ako večnosť, no v skutočnosti sú to možno len 2 minúty!

A tak som tu.
V nekonečnej tme.
Odsúdená na pomalú ale istú smrť v samote.
Postupne sa ma zmocňuje zúfalstvo. Veď si nevidím ani na koniec nosa.
A to nie je všetko. Moje schopnosti majú blok.
Nech sa snažím ako chcem, nič sa nedeje.

A preto sa tu len tak vznášam, veď načo by tu bola gravitácia?
A premýšľam.

Naozaj som urobila všetko čo sa len dalo?
A ako to všetko dopadlo?
Naozaj si temná strana dala pohov?
A čo Nick?

Toľko otázok, no žiadne odpovede...

A potom sa to stalo.
Prišlo to ako blesk z jasného neba.
Moje pľúca zovreli neviditeľné ruky a začali ich nemilosrdne drtiť.
Beznádejne som lapala po vzduchu.
Beznádejne som trpela v kŕčoch.
Bez možnosti záchrany mi temnota rozožierala dušu.
Brala si z nej malé kúsky a radovala sa, že moja bolesť bude trvať čo najdlhšie.
Telo som mala v jednom ohni.
Horeli mi všetky svaly, každučká bunka bez výnimky trpela.

Takto končia všetci zlý.
Patrila som medzi nich aj ja?

Cez zaslzené oči som zrazu zbadala svetlo.
Predstavte si tú nádej, ktorá ma naplnila.
Bolo to svetlo v temnote. Doslova.
Než som však zistila viac, moja bolesť ma priviedla do bezvedomia.

-------------------------------------------------

Ahojte!

Po dlhej dobe vás vítam pri pokračovaní Božie dieťa.
Na začiatok tu máme opis miesta, kde sa Lotta ocitla.

Čo myslíte? Je to svetlo na konci tunela?

Dúfam že sa vám prológ páčil a prvá kapitola bude čoskoro.

-M-