Koruna Temnoty ✔

1.kapitola

O rok neskôr

V sekunde som sa posadila.
Nočné mory ma prenasledujú každú noc.
Odhrniem si spotené čierne vlasy z tváre a spustím nohy na studenú dlážku.
Prejdem skrz moju izbu a smerujem do kúpeľne.

Kým si moje modré oči zvyknú na svetlo, nemotorne sa tackám k umývadlu.
Môj odraz je iný.
Zmenil sa kvôli temnote, v ktorej som takmer zomrela. Prebudil vo mne temnú silu, ktorá má na svedomí farbu mojich vlasov. To dobro vo mne nesúhlasilo a zmenilo mi oči. Oprava- oko.
Vyzerá to prirodzenejšie. Aj keď modrookú čiernovlásku ľahko nenájdete.

Opláchla som si tvár studenou vodou. A zabralo to.
Moje myšlienky boli preč.
Dotackala som sa do postele a vrhla sa na ňu.
Asi by som mala ujasniť, čo sa vlastne vtedy stalo.

Keď som si myslela, že je so mnou amen, zachránili ma bohovia.
Aké prekvapenie. Keďže si dali načas, takmer som tam umrela. A to ma značne poznačilo.
Ak si odmyslím vlasy s očami a to, že som bola nejakú dobu mimo, jediný problém sú moje schopnosti.
Majú vlastnú hlavu. Nedokážem ich ovládať a vymykajú sa mojej kontrole.
A ešte mám aj depresie a nočné mory.
Takže áno, som v poriadku.

S vedením, že už nezaspím, som sa rozhodla prejsť.

V kraťasoch a tielku čiernej farby som vyrazila. Kto má problém s mojím pyžamom, nech si ho vyrieši.
Sídlo bohov, ktoré je od toho incidentu mojím domovom je obrovské. Do záhrady však trafím aj poslepiačky.
Netrvá dlho a vietor mi už strapatí vlasy.
Vône kvetov sa miešajú a vytvárajú pozadie tejto veľkolepej záhrade.

Ja si však sadám na moje obvyklé miesto, na kameň pri vodopáde.
Hukot vody prehlušuje moje myšlienky.
Ja sa však stále dívam na moje znamenie dhamana.
Ani po vyše roku nevybledlo, ak rátam aj mne neznámy čas strávený v ničote.
Trochu sa zamyslím.
Podľa polohy mesiaca zisťujem, že je niečo okolo druhej ráno, čo znamená že dnes mám narodeniny.

S bohmi to síce oslávime po svojom, no ja mám nápad.

Čo najrýchlejšie, no zároveň aj najtichšie utekám naspäť do mojej izby.
Keď dobehnem, hodím na seba čierny croptop s dlhými rukávmi, no odhalenými plecami a čiernu áčkovú sukňu. Obujem si čierne topánky a rýchlo prečešem vlasy.
Make-up nepotrebujem a tak si len nanesiem špirálu a linku.
Hotovo a v slušnom čase.

Čo najviac sa koncentrujem a snažím sa premiestniť.
Niekto sa nado mnou zmiloval a podarilo sa mi to.
Som v ľudskom svete.
V neznámom meste, no moje nohy smerujú do baru, ako keby som tu už niekedy bola a moje nohy cestu dôverne poznali.
Dnes sa plánujem druhýkrát v živote opiť.

Pri tej spomienke ma pichne pri srdci.
Prvýkrát som sa totiž opila s Nickom, keď sme oslavovali návrat slnka.

Rozhodnutá si dnešný večer, alebo skôr ráno užiť, hádžem tieto myšlienky za hlavu a vstupujem do baru.

Prederiem sa cez dav opitých tanečníkov až k baru, kde si objednám nejaký miešaný drink.
Musím uznať, chutil výborne.

Po niekoľkých drinkoch a panákoch si ku mne niekto prisadol. Neriešila som to.
No keď som sa pozrela do tváre neznámeho, prestala som dýchať a srdce mi vynechalo pár úderov.

Nie som opitá. Alkohol na mňa nepôsobí tak ako na ľudí. Takže halucinujem alebo sa to deje naozaj.

Nick

Vychádzam z Alexovej pracovne mierne sklamaný.
Môj za posledný rok asi siedmy partner poprosil Alexa o nového partnera. Je jedno či to bol muž alebo žena, všetci tvrdili, že sa so mnou nedá spolupracovať. Ja viem, znie to zvláštne, no všetci a všetko mi ju pripomínajú.

Sklamaný tým, že som sa opäť neovládol a odstrašil niekoho ďalšieho sa opäť sám poberám na jedno konkrétne miesto.
Lottin dom.
Chceli ho vypratať a niekomu prideliť, no urobil som taký cirkus, že už to nikoho ani len nenapadne.

Hovoria mi ,,Mal by si zabudnúť a posunúť sa ďalej."
Ale ja nechcem zabudnúť.

Rozrazím dvere jej skromného domčeka a zvalím sa na posteľ.
Pohľad mi padne na zápästie so znakom dhamana.
Po jej smrti malo vyblednúť, no ono má stále svoju farbu.
Alex si myslí, že je to tým že bola iná.
Ja však v sebe živím nádej, že ju ešte uvidím.
Prechádzam spomienkami až zistím, že zajtra by mala mať narodeniny.
Zaplaví ma vlna smútku, že ich nemôžeme spolu osláviť.
Je ešte len desať hodín večer, noc je mladá a ja sa rozhodnem porušiť pravidlá.

V našom svete je alkohol zakázaný a zakázané je tiež aj premiestňovanie sa k ľuďom mimo misií.
Takže sa chystám opiť v ľudskom svete.

Neváham ani sekundu a premiestňujem sa.
Mesto v ktorom som sa ocitol nepoznám, nemám ani snahu sa poriadne rozhliadnuť. Moje nohy sa samé od seba dajú do pohybu a o chvíľu pred sebou zbadám neónový nápis nejakého baru.
Na úvod do seba kopnem niečo silné hneď niekoľko krát.

To čo si dávam ako zahriatie, by už normálneho človeka zabilo. Otrava alkoholom.
No na nás, bytosti z inej dimenzie to pôsobí inak. Oveľa slabšie.

Keď usúdim, že som zahriaty dostatočne a že nie som úplne triezvy, zdvihnem sa od baru a mierim na parket.

Tancujeme v rytme hudby podľa možností a bavíme sa. Kto my?
No predsa ja a všetci okolo!

Nejaké dievča sa na mňa zavesilo a tak spolu tancujeme na slaďák, ktorý práve začal hrať.
Aj DJ musí mať niečo vypité aby v bare púšťal veci takého typu.

Po niekoľkých energických pesničkách začínam cítiť, že účinky alkoholu postupne vyprchávajú.
Treba doplniť tekutiny.
A tak sa znova predieram tancujúcim davom až k baru, kde je len jedno voľné miesto ako by práve pre mňa.
Úplne na kraji, a vedľa mňa sedí nízka čiernovláska.
Prisadnem si a nevenujem jej pozornosť.
Barman mi hneď ako ma zbadá, donesie fľašku. S chuťou ju otvorím a darujem si plný dúšok horkej pálivej chuti rovno z fľaše.

Na sebe cítim pohľad mojej spolusediacej.
Asi ešte nevidela niekoho tak hltavo piť.
Pozriem sa na ňu a mám pocit že nedýcha.
Rýchlo sa presvedčím, či nemám démonické oči.
Nemám. Znova sa na ňu pozriem.
Ani sa nepohla. Čo jej je?
A v tom si to všimnem.

Jej oči.
Hrozne mi pripomínajú Lottie, až na to, že ona ich nemala rovnaké.
Pozerá na mňa akoby zhypnotizovane a pomaly sa jej oči zapĺňajú slzami.
Mám neskutočnú chuť ju objať a upokojiť. Keď k nej natiahnem ruku, zastaví ma.
A tým mi zastaví srdce ona.

Bez slova sa zdvihne a doslova uteká preč.
Ja tam len sedím a vyjavene hľadím na miesto, kde to dievča pred chvíľou sedelo.
Niečo tu nehralo.

Na ruke mala znamenie dhamana a to znamená že nie je človek. Znamená, že tiež porušila pravidlá ako ja.
No čo ma zarazilo bolo, že jej znamenie bolo navlas rovnaké s tým mojim.
Každý pár s krvným putom má svoje jedinečné, originálne znamenie ktoré nikde inde na svete nenájdete.

Z toho vyplýva že som fakt opitý a mám vidiny, alebo to bola naozaj Lottie.

-------------------------------------------------

Ahojte!

Tak čo hovoríte na stretnutie Lottie a Nicka? Zaujalo vás niečo konkrétne?

A ešte informácia na záver. Kapitoly budú vychádzať v utorky a piatky 😘

-M-