Kto je to?

1K 64 23
                                    

,,Amanda, počula si už o tej novinke? Vraj ku nám na školu príde nový chalan. A bude chodiť aj do našej triedy. Kto myslíš, že to je? Dúfam, že bude pekný, svalnatý a prehnane sexi,..." Amélia mi celý čas bľabotá do ucha rôzne somariny ohľadom nového spolužiaka, no mne po mysli stále behajú myšlienky o včerajšej noci. Začínam mať pocit, že v mojej izbe straší alebo som námesačná. Zaspala som na svojom písacom stolíku a odrazu sa zobudím prikrytá mojou perinou v mojej posteli iba v tričku a spodnom prádle a krížom cez môj pás ležal Alfa. No nie je to divné? 

,,Amanda, vnímaš?" do myšlienok mi doľahol aj Améliin hlas. Okamžite so mnou trhlo a premiestnila som svoj pohľad z prázdnej lavice na Améliu. Bola nahnevaná, že som ju celý čas nepočúvala. 

,,Samozrejme." zaklamala som aj keď ani nemám tušenie o čom vravela. 

,,Tak čo som ti vravela?" nadvihla obočie a prísne sa na mňa zahľadela. 

,,Že si dostala svoje prvé zlaté náramky." 

,,Toto som ti vravela pred dvadsiatimi minútami." povedala to otrávene, vzdychla a pretočila očami. Fajn, neviem o čom točí...

,,Hovorím, že k nám príde nový spolužiak." znova som videla tie jej šťastné iskričky v očiach. 

,,Aj jeho rodičia sú padnutý na hlavu, že posielajú dieťa na inú školu aj keď už končí školu?" musela som sa nad tým zasmiať. Chudák chalan. No....aspoň nie som jediná.    

,,Ako vidíš aj on je padnutý na hlavu ako ty." 

,,Héj!" skríkla som na Améliu a rukami jemne do nej strčila. Améliou okamžite heglo dozadu a rukami sa len tak tak stihla zachytiť lavica aby nespadla. Na jej reakcii som sa zasmiala na čo ona len prižmúrila oči. 

,,Chceš ma zabiť?" opýtala sa ma urazene. 

,,Takú radosť ti neurobím." zasmiala som sa znova za čo som si zaslúžila úder od Amélie rovnaký ako som jej dala ja. Ruky mi vyleteli do vzduchu a gravitácia ma priťahovala k sebe. Už, už som sa videla na zemi, keď ma pred pádom zachytili niečie ruky. Pevne ma chytili za pás a pomohli mi sa vrátiť späť na moje miesto na stoličke. 

,,Prepáč mi to....ja som nechcela..." okamžite som sa naň o točila a začala sa ospravedlňovať.  Moje oči sa stretli s krásnymi zelenými očami. Moje ústa sa stále otvárali a zatvárali ako rybe na suchu ale nevydali ani hlásku.  

,,To je v pohode, len buď viac opatrná." usmial sa svojím krásnym úsmevom, žmurkol a posadil sa hneď za našu lavicu. Omamne som naňho hľadela a spracovávala, čo sa práve teraz stalo. Amélia ma chytila za ruku a trhla smerom k sebe. Za toto som jej bola vďačná, že ma vytrhla z toho tranzu. 

 ,,Pane bože..."potichu som zašepkala no neunikol mi Ameliin úškrn. 

,,Kto to je?" nemohla som sa zdržať tejto otázky. ,,A ako dlho je za nami tá lavica?" 

,,To je ten nový žiak. No nie je na zožratie? A tú lavicu tam dala triedna pre neho, lebo nemal kde sedieť." v krátkosti mi vysvetlila. 

,,Ty ťava jedna! Vedela si, že ide, a aj tak do mňa schválne buchneš aby som sa naň zvalila ako vrece zemiakov!" potichu som na ňu kričala aby nás nepočul, keďže sedí rovno za nami. 

,,Uhádla si." uškrnula sa namierila svoj pohľad na triednu učiteľku, ktorá práve vstúpila do triedy. Všetci sme sa postavili a ja som si dovolila sa obzrieť za seba a na chvíľu ho prebehnúť pohľadom.  Musím uznať, vyzerá vážne dobre. Vyšší odo mňa o hlavu, zelené prenikavé oči (na Alfu nemá), blond dlhšie vlasy vyčesané na stranu, široké plecia, štíhla mohutná postava a určite pod tým tričkom skrýva svoje vypracované svaly. No proste wau....  

(Hore obrázok je približná predstava nového žiaka )

Amanda a vlkWhere stories live. Discover now