Amanda a vlk

Spomienky...

Poznám ho iba deň. Za ten čas ma zachránil pred pádom zo stoličky, povedal, že pochádza z Talianska, začal mi tu hádzať komplimenty, pobozkal spánky, obchytkal nohu a pozýva von. Plus oslovuje ma slečna Richardson len preto, že ma tak nazvala učiteľka. Na základnej škole nám učitelia nevykajú. Preto je to dosť prekvapujúce ak vás tak učiteľ osloví.

Ale je to veľmi krátky čas a ja neviem, či nie je náhodou sériový vrah alebo pedofil. Viem, mám divné myšlienka ale... opatrnosť nadovšetko. Pôjdeme von pekne ja, on a Alfa......

Po škole som prišla hneď domov, naobedovala sa a na rýchlo sa poučila. Našťastie ma na zajtra načakajú žiadne písomky, testy, päťminútovky a podobne somariny. Takéto dni si vážim, pretože sa nestáva často, že budeme mať voľnejší deň. Alfa ma s údivom sledoval a behal za mnou ako kačica za kačkou.

Stojím pred zrkadlom a kontrolujem svoj vzhľad. Vlasy mám rozpustené, namiesto áčkovej sukne tenké čierne legíny, vyťahané dlhé červené tričko na ramienka s nápisom 'A TRUE LOVE STORY NEVER ENDS' a k tomu čierny tenký svetrík s trojštvrťovými rukávmi. Nechcem sa nijako slávnostne obliekať, keďže idem von sa zabaviť. Preto mi netreba ani žiaden make up. 

,,Dnes na prechádzke nebudeme len mi dvaja Alfa." otočila som hlavu k môjmu vlkovi. Alfa udivene zdvihol hlavu, ktorú mal doteraz položenú na svojich predných labách a uprel na mňa zmetený pohľad. Bol neodolateľne zlatý, keď nechápal o čom hovorím. Podišla som k nemu a kľakla si pred neho. Prsty som mu zahrabala za jeho ušká, a jemne ich škrabkala. 

,,Dnes ma pozval von nový spolužiak. A ja som to prijala ale nemienim ísť s ním bez teba. Kto by ma pred ním zachránil keby sa náhodou niečo stalo?" po tejto otázke som sa zasmiala. Ale z časti to aj bola pravda. Borka nepoznám ani deň, čiže neviem aké má myšlienky a plány. 

Alfa sa postavil a hrdo zdvihol hlavu. V jeho krásnych zelených očiach sa znova objavili hnedé fliačiky. No neviem prečo, ale mám pocit, že boli plné zlosti, ktorá bola namierená na osobu, ktorá by mi ublížila.Má strach, že by sa mi niečo stalo. No túto emóciu hneď vystriedali iskričky plné šťastia a šibalstva. Neviem čo má v pláne ale určito to bude niečo rebelské. A povedzme si pravdu.....teším sa na to. 

,,Správaj sa slušne!" napomeniem ho s vztýčeným ukazovákom. Alfa hlavou jemne buchne do tej mojej a olizne ma svojim drsným no zároveň jemným jazykom. Zasmejem sa nad tým. 

,,Dúfam, že sa ťa pán Sepp nezľakne." postavím sa a beriem zo stola vodítko, ktoré som dostala na narodeniny ako prídavok k Alfovi. V pozadí počujem, ako Alfa zavrčí no nijako veľmi to neriešim. Musím sa priznať, že nikdy som si nemyslela, že mi moja  mamka  dovolí nejaké zvieratko, nie to ešte vlka. 

 ,,Aj keď to by nebolo zlé..." skonštatujem a tvárim sa, že nad tým rozmýšľam. Alfa sa otočí smerom ku dverám, zdvihne chvost a ako veľká voda sa ženie dole ku vchodovým dverám. Pokrútim nad ním hlavu a vyberiem sa za ním. 

+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++   

Už desať minút stojíme pred školou a čakáme na Borka. Začínam mať pocit, že si zo mňa iba uťahoval. A ja som mu na to naletela. Povzdychla som si.

,,Myslím, že sa pôjdeme prejsť iba my dvaja." pery som stisla do úzkej linky a pozrela sa na Alfu. Milé od neho si zo mňa takto vystreliť. Debil.....

Alfa na rozdiel odo mňa zavrtel radostne chvostom, že sa na našu poobedňajšiu prechádzku nepridá nejaký neznámi človek. Spokojne znova vztýčil chvost a ťahal ma smerom do lesa. Poslušne som ho nasledovala.