Bratov spoluhráč

Kapitola prvá

Miluje upršané rána. Dážď bubnuje o sklo strešného okna a ju to prebudí. Otvorí oči a usmeje sa. Jednoducho to miluje. Vstane z postele a ide do sprchy. Pustí na seba ľadovú vodu, ktorá ju rozhodne prebudí. Rýchlo sa umyje, osuší a uteká do šatníka. Tam na seba navlečie obyčajné tepláky a veľké, rozťahané tričko.
„Niekto mi kradne veci," ozve sa za jej chrbtom a vydesí ju to. Podskočí a z úst jej unikne hlasný výkrik.
„Ty idiot," otočí sa a pohľad jej padne na vysokého, hnedovlasého chlapca, ktorý ju sleduje modrými očami pripomínajúce ľadový oceán.
„To mi je privítanie," zasmeje sa, „čau dvojča."
„Nehovor to," usmeje sa, „nie som tvoje dvojča."
„Si a to sa nikdy nezmení," postrapatí jej neposlušnú hrivu.
„Chýbal si mi, braček," objíme ho.
„Veď aj ty mne," jeho svalnaté ruky si ju priťahujú k sebe bližšie.
„Naozaj?"
„Naozaj, braček," potvrdí s malým úsmevom na perách, „kedy si prišiel?"
„O tretej," odtiahli sa od seba, „nechcem som ťa budiť."
„Ó, to je milé. Prečo si prišiel?" spýtala sa.
„Poďme na raňajky, som hladný," povedal a rozbehol sa po schodoch.
„Filip!" skríkla, „aj tak to z teba dostanem."
„Ja viem," zakričal. Pokrútila hlavou a šla za ním.

„Tak," začala, keď dojedol, „už mi to povieš?"
„Budem hrať za Slovan," povedal a ona zamrzla v pohybe.
„Č-čo?" vykoktala.
„Na tri mesiace som hráčom Slovana."
„Prečo?" opýtala sa. Nedávalo to žiaden zmysel. Filip odjakživa Slovan neznášal a teraz bude nosiť orla na hrudi? Je to...čudné.
„Chia, robím to pre kamaráta."
„Myslím, že nechápem, Filip," priznala.
„Neprišiel som domov sám," vravel pomaly, „som tu s Lukášom." Neveriacky sa na neho dívala. To...to hádam nemyslí vážne, preletelo jej hlavou.
„To si neurobil," vydýchla, „prosím, povedz, že žartuješ."
Chlapec, ktorý celú situáciu tajne sledoval sa potichu zasmial. Vedel, že jeho príchod Chiaru rozruší a veľmi, veľmi rozzúri. No nemal na výber, musel prísť. Videl ako sa dvojčatá prepaľovali navzájom pohľadom a usúdil, že prišiel čas, aby sa v kuchyni ukázal. Prvý si ho všimol Filip, ktorý sa nepatrne usmial, pretože vedel, že to, čoho zachvíľu bude svedkom, bude stáť za to. Lukáš sa oprel o rám dverí, založil si ruky na hrudi a svoje oči upriamil na to najkrajšie dievča, aké široko ďaleko niekedy videl. A videl ich rozhodne dosť. Chiara vedela, že sa blíži oveľa skôr, ako sa ocitol v kuchyni. Prezradila ho jeho povestná vôňa, ktorú tak dokonalo poznala. Pozrela na sa brata akoby v ňom hľadala nejakú zmyselnú podporu. No ten tupec sa usmieval od ucha k uchu a ona si v tom momente bola istá, že bude v tichosti pozorovať scénu, ktorá sa stane.