Bratov spoluhráč

Kapitola tridsiata prvá

Lukáš spracovával informácie, ktoré mu pred malou chvíľou povedala Chia.

„Prečo si za mnou neprišila hneď, keď si to zistila?" spýtal sa jej.
„Nie som hlúpa. Vedela som, že existuje dôvod, vďaka ktorému si mi o nej nepovedal."

„Ani tá malá potvora mi o ničom nepovedala," zhodnotil vecne.
„Za tie roky sa očividne niečo od teba naučila," povedala mu Chia s malým úsmevom.

„Hej, niečo sa na ňu nalepilo," prikývol, „ako si si mohla myslieť, že je moja dcéra?"
„Už od začiatku mi niekoho pripomínala, ale nevedela som koho. Až potom som si uvedomila, že sa na teba neskutočne podobá. Bolo normálne, že som si najskôr myslela, že je tvoja dcéra."

„Môžeš mi veriť, Chia, nemám dieťa."
„Dobre."

Lukáš na ňu pozrel a zvažoval, čo povie. Behala mu po rozume jedna vec, ale nevedel, či jej ju ma povedať už teraz.

„Chia," opatrne začal, „vtedy...," kývol hlavou do neznáma, „klamal som." Chiu jeho slová prekvapili. Premerala si ho pohľadom a pozrela sa do jeho očí. Videla v nich úprimnosť. Presne vedela, ktoré vtedy myslel.
„Ja viem," prekvapila ho jej odpoveď. Chvíľu iba tak stáli a pozerali na seba. Ani jeden z nich nevedel, čo povedať a čo urobiť. Nakoniec Chia prišla k Lukášovi a urobila to, čo chcela urobiť už dávno. Objala ho. Lukáš zareagoval hneď, nevykoľajilo ho to. Obmotal ruky okolo jej pása a pritiahol si ju bližšie k sebe.

„Všetko nakoniec dobre dopadne," zašepkala.
„Bude, ak nájdem mamu."

„Mamu?" prekvapene sa spýtala a mierne sa odtiahla.
„Mamu," pramienok vlasov jej zastrčil za ucho. Chia bola ticho. Nič sa ho nepýtala. Vedela, že jej o tom povie viac.

**

Na druhý deň ráno sa stretol s Filipom a Marekom. Nemal veľa času, takže začal hneď.

„Tak čo ste zistili?" posadil sa oproti ním dvom.
„Začnem prvý," ujal sa slova Marek, „Monika mi včera večer potvrdila to, čo si si celý čas myslel. Tvoj otec chce Zaru previesť späť do zahraničia."

„Nehovor mu môj otec," prevrátil očami.
„Možno ním naozaj je, Lukáš," ozval sa Filip, „nič ešte nevieme stopercentne."
„Dobre, dobre. A čo ďalej?"

„Zobrala jej krv, tak ako si chcel. Chvíľu potrvá kým prídu výsledky. Urobí však všetko pre to, aby to urýchlila."
„Výborne. Filip?"

„Volal som s tým detektívom. Má nejakú stopu a overuje ju."
„Kedy sa ti ozve?"
„Volá mi každé dva dni, Lukáš. Podľa dohody."

„Naozaj si to myslíš?" spýtal sa ho Marek.
„Je to celkom logické, nie?" pozrel na svojich kamarátov.
„Má to logiku, to áno. Len mi to príde ako z nejakej dobrej detektívky a telenovely zároveň." Aj napriek vážnej situácii sa všetci traja zasmiali.

„Som si celkom istý, chalani. Theodor nie je mojim otcom."

„Dajme tomu, že máš v tomto pravdu. Aká je však šanca, že Zara nie je jeho dcéra?" premýšľal nahlas Filip.

„O tom nám viac povedia výsledky testov," povedal Marek jednoducho.

„Ukážu, či sme so Zarou súrodenci alebo nie. V konečnom dôsledku mi je jedno, či som jej brat alebo bratranec. Oslobodím ju z rúk toho diabla. Je to moja sestra. A to nezmenia ani tie výsledky."