Bratov spoluhráč

Epilóg

„Ak nebudete do piatich minút dole, odchádzam bez Vás," zakričal už tretíkrát Lukáš.

„Nekrič už," povedala s pokojom Angličana Zara schádzajúca dole po schodoch. Mala na sebe rozkošné ružové šaty. Vynikli tak jej detské črty. Bola naozaj krásna a Lukáš bol unesený.

„Princezná moja," usmial sa na ňu Lukáš a zdvihol si ju do náručia. „Tú krásu si zdedila po mne."

„No to určite," odvrkla mu. „To že vyzerám ako princezná ma na svedomí Chia."
„Keď sme už pri nej, kde toľko trčí?" spýtal sa svojej malej sestry.

„Ešte si robí vlasy."
„Naozaj prídeme neskoro,"povzdychol si, „Maťo nás zabije."

„Luk... Toto čakanie na Chiu určite ešte oceníš."
„Ale nehovor, sestrička."

„Môžeme ísť." Na schodoch sa objavila Chia. Zara sa pri pohľade na ňu šťastne usmiala. Vyzerala úžasné. Lukáš jej pohľad nasledoval a to čo uvidel mu vybilo dych.

Jeho Chiara zišla úplne pred nich, usmiala sa na Zaru a nesmelo pozrela na Lukáša. Ten v okamihu stratil dych. Chiara bola nádherná. Jej dlhé vlasy boli skrotené v objemných vlnách a dopadli na odhalené plecia. Oblečené mala smaragdovo zelené šaty. Tá farba jej neskutočne pristala.

„Môže byť?" spýtala sa Lukáša. On na ňu vyjavene pozeral.

„Už niečo konečne povedz Luk," buchla ho Zara.

„Si... nádherná. Ja nemám slov láska." Stále so Zarou v náručí podišiel k nej a pobozkal ju.

„Fuj ľudia," odvrátila od nich zrak Zara. „Naozaj už poďme lebo meškáme. "

„Myslím si, že na nás naši kamaráti počkajú," skonštatovala Chia, „budú chcieť svoje vianočné darčeky, no nie?"

**

Po večeri a rozbalení darčekov si posadali pred telku a pustili si Tri oriešky pre Popolušku. V strede filmu sa Lukáš postavil a natiahol sa za Chiou. Tá na neho prekvapene pozrela. Nechápala čo robí. Na ostatných iba mrkol. Odvliekol ich do chodby, kde jej začal navliekať kabát.

„Čoto robíš?"spýtala sa ho.

„Pôjdeme na chvíľu von."

„Kam?"

„Iba do toho osvieteneho parku."

„Načo?"

„Uvidíš," nervózne sa pousmial.

Spoločne ruka v ruke vyšli v ústrety zime. Netrvalo dlho a už boli v parku.

Uprostred neho bol vysoký mohutný strom ozdobený vianočnými guľami a osvetlený bielymi svetielkami. Pod ním bola ručne vyrobená lavička s poriadnou pokrývkou snehu. Lukáš si to namieril priamo k nej. Rukou odhrnul trochu snehu, posadil sa a Chiu stiahol na seba. Nechcel aby prechladla.

Chiara mu rukou prehrabla vlasy, chytila ho okolo krku a lepšie sa usadila. Lukáš zaboril hlavu do jej vlasov.

„Láska, prečo sme sem prišli?" spýtala sa ho.

„Milujem ťa, vieš o tom, však?"

„Lukáš?"

„Mám pre teba ešte jeden darček, " vytiahol z vrecka malú krabičku. Chvíľu sa na ňu pozeral, akoby zvažoval že ju odloží späť. Nakoniec sa postavil, podal Chii krabičku. Chia ju celá neistá chytila. Lukáš ju pohladil po tvári a ruky tam nechal.

„Nie som veľmi romantický typ chlapa, ale naozaj ťa milujem," zašepkal a pobozkal ju na čelo. „Otvor to už, prosím ťa."

Chiara mu venovala malý bozk na líce a začala darček rozbalovať. Mala čo robiť, darček bol poriadne zabalený. Nakoniec jej v ruke ostala krabička. So záujmom pozrela na Lukáša. Jeho pohľad bol na nezaplatenie.

Pozeral sa na ňu neisto, nesmelo s veľkým strachom v očiach. Chiara sa začala obávať toho, čo v tej krabičke nájde.

Pousmiala sa a svoju pozornosť úplne venovala jej. Začala ju pomaly otvárať a Lukáša si nevšímala.

Obsah krabičky jej privodil takmer infarkt. Rýchlo pozrela na svojho priateľa, no musela zísť pohľadom trochu nižšie. Lukáš s úsmevom na tvári kľačal.

„Chcem s tebou stráviť zvyšok našich životov. Chcem sa každé ráno zobúdzať po tvojom boku s pocitom, že si moja." Chia na neho hľadela so slzami v očiach.

„Vezmi si ma moja Chia, lebo inak sa zbláznim."

S úsmevom na perach a blaženým pocitom v hrudi si kľakla k nemu a pobozkala ho.

„Už som sa bála, že sa nikdy s prsteňom nepýtaš. "