Trouble ✔

FOURTEEN

"Hej, a mne chýbalo, ako mi je po tom zle." Zasmiala som sa.

Zasmial som sa.,,Preto sa opieraš o dvere" Odfrkol som si.

"Vidíš?! Zas ten tvoj tón.. Akoby som ti liezla na nervy." Sklonila som hlavu a odomkla dvere.

,,Akoby.. Ale nelezieš.. Náhodou ma bavíš" Usmial som sa.

"Hm.. Tak dík. A poď dnu." Potiahla som ho za ruku.

Išiel som za ňou.,,Pomôžem ti" Vzal som jej asi dve krabice do oboch rúk a upírskou rýchlosťou som ich doniesol ku mne a zas som to zopakoval s ďalším a s ďalším až kým som jej ku mne neodniessol všetko a nakoniec aj ju osobne, keď už mala všetko u mňa.,,Spokojná?" Uškrnul som sa.

"Uhm.. Ja som tie niektoré krabice chcela vyhodiť, ale keď si ich už vzal.. Tak si ich môžem nechať.. A dúfam, že máš dosť prázdnych políčok, pretože väčšina krabíc je plná kníh, takže.." Usmiala som sa naňho a skočila mu na chrbát. Ruky som si obmotala okolo jeho krku a nohy okolo jeho pása.

,,Tak v tom prípade ti musím niečo ukázať" Zasmial som sa a niesol som ju pred policu kníh, ktorá bola plná. Zložil som ju.,,Hm" Zdvihol som víťazne obočie. Bol som zvedavý na jej reakciu a potom na to ako sa zatvári potom, čo chystám.

Pozerala som s úžasom na veľkú policu kníh. Rukou som prešla po chrbtoch kníh.. Zasnívane som ich sledovala a nevnímala nič iné.

,,Žartuješ? Keď už z tohto si mimo som zvedavý, čo povieš na toto" Uškrnul som sa a potiahol som veľkú modrú knihu presne v strede a polica kníh sa posunula nabok. Pred ňou sa ukázala obrovská miestnosť plná kníh.,,Sranda, že nemám dve spálne, ale kvôli tomuto sa to kúpiť oplatilo" Zasmial som sa.

Vyvalila som oči. "Fajn. Teraz už môžem umrieť." Zasmiala som sa a rozbehla sa dnu. Bolo to tu naozaj obrovské.

Zasmial som sa na nej a vošiel som dnu.

"To všetko je tvoje?" Otočila som sa k nemu a potom naspäť ku knihám. "Nádhera.." Vydýchla som.

,,Áno" Prikývol som.

Zasmiala som sa.

,,Tipujem, že tu budeš tráviť asi najviac času" Zasmial som sa.

"Kúpim si spacák." Zasmiala som sa.

,,No zas tak nie!" Zasmial som sa.,,Čokoľvek budeš chcieť je tvoje"

Otočila som sa k nemu. "To nie.. Je to tvoje. Nájdem si nejaký byt, alebo dom ďaleko odtiaľto a potom si zariadim rovnako veľkú knižnicu." Zahryzla som si do pery.

,,Takže mi chceš zničiť život?" Zdvihol som obočie a išiel k nej.

"Čože?" Nechápavo som sa k nemu otočila.

,,Už si nasťahovaná. Ak odídeš zas zostanem sám.. Čo mi potom zostane?"

"Prosím ťa.. Keď si niekoho nájdeš, tak ma odtiaľto aj tak vyhodíš. Takto to bude lepšie. Budem ťa chodiť navštevovať." Slabo som sa naňho usmiala. Pri tom, ako som povedala, že si niekoho nájde, ma pichlo pri srdci, čo bol nepríjemne zlý pocit.

,,Ja, že si niekoho nájdem? Všetkých som zatiaľ zabil.. A keby si ty nemala takú krv asi by som ťa zabil tiež.. Ja som stratený prípad.. " Vzdychol som si.,,A navyše nechcem si nájsť niekoho iného" Povedal som potichu a dúfal som, že to nepočula alebo prepočula.

"Huh? Niekoho iného?" Zasmiala som sa. "A prosím ťa, ty si určite niekoho nájdeš. Ak ju hneď nezabiješ, určite si ťa obľúbi." Žmurkla som naňho.

Zasmial som sa.,,Prečo myslíš? Ty si si ma snáď obľúbila?"

"Áno." Mykla som plecami a usmiala sa.

,,Myslím.. Obľúbila ako obľúbila" Zdvihol som obočie.

"Tak teraz nechápem." Skrčila som nechápavo čelo.

,,Páčim sa ti?" Nebudem chodiť okolo horúcej kaše.

Zdvihla som obočie a prezrela si ho. Zahryzla som si do pery. Mal nezvyčajne biele vlasy, s ktorými som sa rada hrala. Nádherné smaragdové oči, v ktorých mal vždy iskričky, ktoré vo mne vyvolávali pocit šťastia. Plné pery, ktoré keď skrútil do úsmevu, podlamovali sa mi kolená. Bol vysoký, vyšportovaný a zakaždým pohybom sa mu napínali svaly. Keď sa to všetko zmiešalo do kopy a pridala sa aj jeho povaha.. Nuž, bol dá sa povedať dokonalý, očarujúci a neodolateľný. Takže moja odpoveď je.. "Áno." Povedala som a otočila sa naspäť ku knihám. Líca mi zahoreli červenou farbou.

Usmial som sa doširoka.,,Tak v tom prípade nepotrebujem nikoho iného" Zasmial som sa.

"Uhm.. A čo ja?" Uškrnula som sa naňho a zložila si ruky na hrudi. Som zvedavá, čo povie..

Uškrnul som sa.,,Áno" Povedal som jednoducho. Bola nádherná, nemôžem povedať, že nie.

Vyvalila som naňho oči. Čakala som zápornú odpoveď. "A-aha." Otočila som sa mu chrbtom. Len dýchaj.

Podišiel som bližšie k nej a zozadu som ju objal a moju hlavu som si položil na jej rameno.

"Máš pekný dom.. Len tak mimochodom.." Zasmiala som sa.

,,Ďakujem" Zachechtal som sa.

"Vieš.. Až tu som sa cítila ako doma." Sklonila som hlavu.

,,To som rád" Zašepkal som jej do ucha.

Usmiala som sa.

Jemne som jej hryzol do ucha a potiahol ho.

Prekvapene som sa nadýchla a pevne stisla jeho ruky.

Tesákmi som jej jemne prešiel po krku.

"Timothy.." Vydýchla som a zatvorila oči.

Zhlboka som sa nadýchol. V tom momente som dostal zrazu neskutočný smäd po jej krvi. Potreboval som ju. Neviem prečo, ale nechcem jen ublížiť. Dal som jej bozk na krk a odtiaľ som pokračoval až na jej rameno. Po chvíli som sa vrátil späť k jej krku, kde som jej kožu jemne zovrel medzi moje zuby a pustil.