Všetko sa to stalo jeden "pekný" deň. Teda ako pre koho, pretože pre mňa nie. Zobudil som sa o tretej hodine ráno ako zvyčajne. Mal som nočnú moru, lepšie povedané mory. Cely roztrasený s obrovskou nechuťou som sa prebudil. Pomaličky som si na ne začal zvykať, lebo to nebolo niečo nové. Pretrel som si oči a povedal si v duchu "Martin, daj sa do poriadku". Asi po piatich minútach ležania a premýšľania v obláčiku som sa zodvihol a smeroval za kuchynský stôl. Čakali ma sladké raňajky s extra dávkou hádky. Bola to hádka mojich rodičov...V duchu som si pomyslel, že čo sa deje, no na odpoveď som neprišiel. Hádky boli v podstate na dennom poriadku. No čo už. Pri raňajkách som počúval toto živé rádio, ktoré som mal neskutočnú chuť rozbiť, no nedalo sa. Po čase ma to prestalo baviť tak som sa zodvihol a šiel do kúpelne. Pozrel som do zrkadla na tú cudziu osobu a v hlave mi prebiehalo, že čo sa so mnou stalo. Nabral som teplej vody do dlaní a pretrel som si tvár (väčšina ľudí to robí so studenou ale ja nie). Tak dlho som bol zahľadený do tej cudzej osoby v zrkadle, že som stratil pojem o čase. Tak som na seba "hodil" nohavice a nejakú tu mikinu. Na ceste do školy (chodieval som autobusom) som si uvedomil, že nemám slúchadla. Tak som počúval svoje okolie a s nemým úžasom som sa podozvedal veci o mojích "priateľoch". Úprimne povedať moc ma to neprekvapilo. Cestou od zastávky som videl nejakú partiu ľudí biť nejakého mladšieho chalana. Zakročil som aj keď som váhal. No nakoniec sme sa z toho dostali. Ja som odišiel s rozbitým nosom a ten chalan len trocha fialové oko (som rád, že som to schytal ja). Poďakoval mi a naše cesty sa rozdelili. Ihneď po vstupe do triedy padli všetky oči na mňa a ja som sa cítil ako keby som bol vo žiari reflektorov a bol nejaká hviezda. Každý sa pýtal čo sa stalo no ja som mlčky sedel a nechcel nič hovoriť. Nakoniec ich to prešlo. Učiteľov taktiež. Celý školský deň som pretrpel. Stereotyp. Písomka+pomáhanie spolužiakom (odpisovanie) atď atď. Nastal čas vypúšťania divej zvery domov. Nebol som si celkom istý či som rád, že idem domov, pretože som vedel čo ma tam čaká. Ale kam inak by som šiel? Matka okamžite začala vyšetrovať ako policajt čo sa mi stalo no ja som jednoslovne odpovedal a zavrel za sebou dvere do mojej izby. Ľahol do postele strčil slúchadla do uši a zaspal.
