Two Is Better Than One ✔️

TRINÁSŤ

Obaja sme ležali pod perinou, oproti sebe a pozerali si navzájom do očí. "Páčia sa mi tvoje oči." Povedala som potichu.

Usmial som sa.,,Aj mne tvoje" Tak krásne zelené ako čerstvo pokosená tráva.

Očervenela som.

,,Červená sa ti hodí" Zasmial som sa.

Sklonila som pohľad.

Uškrnul som sa.

"Koľko máš naozaj rokov?" Zdvihla som k nemu pohľad.

,,Niečo cez 536" Zasmial som sa.

Zdvihla som obočie. "Tak to si už zrelý do šrotu." Zasmiala som sa.

,,A ty si čarodejnica, nie.. Takže si tiež nesmrteľná. Koľko máš ty?" Zdvihol som obočie.

"Som mág. To je rozdiel. A ja som ti povedala pravdu. Mám sedemnásť."

,,Hm.. Okej.. Takže ja som ti do šrotu, čo?" Zamračil som sa a prevalil ju pod seba. Uškrnul som sa.

"Hej! Čo robíš?" Zamračila som sa naňho. Možno sme začali od znova a ja sa snažím nemyslieť na to, čo sa stalo, no toto mi to dosť jasne pripomenulo.

,,Neboj.. Príde na to" Ruky som jej položil na brucho a začal ju štekliť.,,Do šrotu hovoríš?" Zasmial som sa a šteklil ju na bruchu ako o život.

Začala som sa smiať a krútiť. Toto bolo od neho podlé. "Pusť ma!" Zakričala som pomedzi smiech.

,,Odvolaj to" Zasmial som sa a pokračoval vo svojej činnosti.

"Nie." Pokrútila som hlavou a ďalej sa snažila dostať od neho preč.

,,Koledovala si si o to" Uškrnul som sa a šteklil ju ešte viac.

"Prosím!" Z očí mi tiekli slzy. "Prestaň."

Prestal som, ale zostal som na nej sedieť.

Snažia som sa upokojiť. Zhlboka som dýchala.

Zahryzol som si do pery.,,Prepáč"

Prikývla som. "To nič. Žijem, no nie?" Povedala som a až potom som si uvedomila, ako blbo to vyznelo. Zahryzla som si do pery.

Zdvihol som obočie. Zliezol som z nej a ľahol si vedľa.

Ostala som nehybne ležať, s pohľadom upretým na strop.

,,Povedz mi pravdu.. " Odmlčal som sa.

Otočila som k nemu hlavu.

,,Bojíš sa ma?"

Znova som sa pozrela na strop. "Niekedy." Povedala som potichu. Načo mu klamať?

Prikývol som a bol ticho.

"Niekedy si naozaj desivý a to čo si spravil...." Zahryzla som si do pery.

Primkol som pery do rovnej čiary a radšej sa od nej odvrátil. Myslel som, že chcela nový začiatok. Ale myslí, na to predtým.

Otočila som sa k nemu a ľahla mu na hruď. "Chcem na to zabudnúť, no sny mi to nedovolia." Šepla som do ticha prisunula som sa k nemu ešte bližšie.

,,Sny" Povzdychol som si. Ona má so mnou nočné mory. To som vyriešil teda fakt.

Keďže som bola aj unavená, zatvorila som oči.

Pousmial som sa nad ňou. Ja sám som unavený, takže som sa rozhodol, že zaspím aj ja.

Zaspávala som s miernou obavou. Čo ak sa mi bude niečo zlé snívať? No keď som zaspala, žiadna nočná mora, si ma nenašla.

Spalo sa mi tak dobre, keď som vedel, že je pri mne. Neviem prečo, ale mal som jednoducho potrebu ju ochraňovať..

Ráno som sa zobudila vyspatá, ako už dlho nie.

Ráno som sa zobudil na pohyb. Musel som sa pousmiať ako som si všimol, že na mne leží Madison.

Nechcela som ho zobudiť, preto som od neho pomaly odišla. A potichu som prešla do kúpeľne, kde som sa umyla.

Zatvoril som oči, ale už som zaspať nevedel. Budem musieť ísť domov pre krv.

Keď som vyšla z kúpeľne, uvidela som Damiena, ktorý už bol hore. "Ak som ťa zobudila, prepáč."

,,V pohode.." Posadil som sa.,,Mal by som ísť domov"

"Ou.. No dobre. Tak.. ahoj." Zahryzla som si do pery a pozrela na svoje čierne ponožky.

Povzdychol som si a vstal. Podišiel som k nej.,,Ak chceš môžem sa ešte niekedy zastaviť" Usmial som sa.

Zdvihla som k nemu hlavu a usmiala som sa. "To by bolo fajn. Ale Andy je preč iba tento týždeň, potom sa vráti a keď ťa tu nájde..."

,,Zabije ma... Jasné.. Chápem" Pozeral som jej do očí. Naklonil som sa k nej a dal jej bozk na čelo.,,Môžem prísť aj dnes" Usmial som sa.

Privrela som oči. "To by bolo fajn." Usmiala som sa naňho.

Prikývol som a otočil som sa.,,Tak ahoj, zatiaľ" Povedal som a odišiel.

Zatiaľ som si išla navariť obed.

Došiel som domov. Vypil dva balíky krvi, dal si sprchu, prezliekol sa a vrátil sa znovu k Mad.

To by som nebola ja, keby som sa pri krájaní zemiakov, neporezala.

Zaklopal som jej na dvere.

"Je otvorené." Zakričala som, keď som si chladila prst pod studenou vodou.

Vošiel som dnu.,,Ahoj" Došiel som za ňou do kuchyne.

"Ahoj." Odzdravila som mu. Práve som si chcela ísť zalepiť prst leukoplastom.

Nadýchol som sa. Cítil som tu krv. K tomu jej nezvyčajnú. Preboha. Hlavne sa ovládni. Spomenul som si na to, kedy som ju pil. Bola tak úžasná. Tak nezvyčajná. Tak chutná. Postavil som sa jej do cesty.,,Krvácaš" Povedal som a pozrel jej na ruku, ktorú si držala.