To čo bolo? Nedokážem sa pohnúť,stále stojím na chodbe ako socha. Jeho pery,potom tie slová,ktoré vyšli z jeho úst. Som ako paralyzovaná. Čo myslel tým že to nemôže byť zrealizované? Preboha,on sa mi nemôže páčiť,nemôžem za zamilovať,stále milujem... „Si v poriadku?“ vyruší ma neznámi hlas. Otočím sa. Stojí za mnou bruneta z kúskami tyrkysovej vo vlasoch. „Ja len že stojíš pri mojej skrinke.“ Povie keď ja stále mlčím. „Prepáč.“ Povie ticho a zoberiem si veci. Chcem odísť ale zastaví ma. „Som Cindy.“ Usmeje sa. Do kelu. „Amy.“ Neisto jej podám ruku. Vyzerá fajn ale z Ashleynho rozprávania tak nevyzerala. Našťastie zazvoní a ona odíde. Nechcem sa vrátiť do triedy. Je tam Harry a nieje tam Ash ja o nezvládnem.
Pomaly prejdem po chodbe a zabočím do ľava. Dvere sú ešte stále otvorené čiže učiteľ ešte neprišiel. Nadýchnem sa a vojdem do triedy. Keď tam Harryho nevidím v kľude vydýchnem. Všetky oči ma sledujú,ani sa nečudujem,správala som sa ako najväčší debil.
Rýchlo si sadnem a hlavu si skryjem do dlaní. Liam sed za mnou ale nič nehovorí. Najradšej by som ušla domov ale nemôžem,mama je doma a nemám náladu jej to vysvetľovať a odvtedy čo sa stalo radšej chodím domov iba vtedy keď mám.
„Whitová k tabuľu.“ Učiteľ ma vyruší z premýšľania. Tomlinson prišiel zastupovať biológiu. Super. Postavím sa a smerujem k tabuľu. „Napíšte poznámky.“ Podá mi kus papiera a ja si zoberiem fixku a načmáram niečo o sústavách. Prečo práve ja? Som nová a už všetci na mne sedia.
Keď dopíšem položím mu papier na stôl a chcem si ísť späť sadnúť ale vyruší. „Si v poriadku? Veď vieš,to včera.“ Pozrie sa na miesto Harryho,ale on tam nieje. Iba prikývnem. „Som v poriadku.“ Falošne sa usmejem a idem k lavici.
Zazvoní a skoro všetci odíde na prestávku ale Liam tu ostane. „Kde je Harry?“ spýtam sa ho. Nemala by som ale robím si starosti,nechcem aby sa mu niečo stalo kvôli mne. „Neuraz sa ale takéhoto som ho ešte nevidel. Prišiel bez slova,zobral si veci a hneď odišiel. Jeho tvár horela ale nie od zlosti,čo sa medzi vami stalo?“
„Nič,ja len som trochu vybuchla lebo včera bol milý a dneska sa ani nepozdravil.“ Vydýchnem. „Vieš Harry je taký ale toto sa ešte nestalo.“ Pohladí ma po chrbte a odíde.
Ostala som sama. Všetko je to tu čudné,chcem sa vrátiť do Londýna,chcem znovu vidieť Lily a Mikea. Nechcem si to priznať ale Harry je neodolateľný. Všetky tie tetovania a nášnica,nemôžem si pomôcť ale tak veľmi ma to priťahuje ale on povedal nie,čo si tu vôbec nahováram.
Deň sa vlečie pomaly a ja som rada keď už idem domov. Prehrabnem si vlasy a zapnem zips. Zoberiem si tašku a som na odchode ale Cindy ma zase zastaví. „Počuj,nechaj Harryho nepokoji.“ Povie. Už nevyzerá milo. „Prečo? On ťa nechce.“
„Vôbec mi nejde o to,ale ak neposlúchneš budeš banovať.“ Usmeje sa a zakýva mi. Prečo všetci hovoria o Harrym ako zlom,má síce veľa tetovaní ale preto nemusí byť zlý,prešiel si ťažkým obdobím a ja to proste nechápem.
Už z diaľky viem že je to on. Stojí pred naším domom opretý a bránku. Nadýchnem sa a vytiahnem si kľúče. Chcem ho ignorovať ale nejde to. „Čo tu chceš?“
„Amy,to čo som povedal som myslel vážne,prosím musíš ma poslúchnuť.“ Chytí mi ruku. „Ako vieš že je to z mojej strany rovnaké?“ vytrhnem sa mu aj keď by som sa ho chcela dotýkať. „Viem to.“ Zašepká mi do ucha a jemne mi pobozká líce. Prečo to robí,keď mi pred chvíľou povedal nie? „Harry!“ otočím ho a prisajem sa mu na pery. Neverím že to robím. Bozkávam ho a on sa nebráni. „Sám vieš že to nejde.“ Pozriem sa mu do očí. Vyruší nás vibrujúci mobil v mojom vrecku. Je to mama do kelu,zabudla som. „Prepáč.“ Poviem a rýchlo odomknem.
„Som tu,prepáč ale..“
„Tu máš peniaze,idem do New Yourku na štyri dni,malo by ti to stačiť a ak nie iba zavolaj pošlem ti. Mala si prísť skôr chcela som ti niečo povedať ale už fakt musím. Ahoj.“ Pobozká ma na líce a zmizne.
Úžasné,človek ani nič nemôže povedať. Čo mám urobiť aby som sa niekedy dostala k slovu?
Tašku hodím na zem a zoberiem si mobil. Do riti,nemám na Harryho číslo,ale viem kde býva. Ale čo poviem. „Ahoj,neviem prečo ale niečo ma k tebe priťahuje a ja to enviem ovládať,však si videl,to som nebol ja.“ Vysmeje ma hneď pred dverami aj keď spolupracoval.
Stále neviem či mám ísť za ním a to už tu stojím pol hodinu. Nie! Nechám to na neho a povedal nie a Cindy tiež. Ale čo ma je po Cindy.
-
Keď sa ráno zobudím cítim sa inak,niečo je iné. Rýchlo sa nachystám a keď zatváram dvere vyruší ma Niall. „Ahoj,no ako?“ povie veselo ale mne nieje do smiechu. „Ahoj,hrozne.“ Zívnem. Nebudem mu klamať. „Nejdem sa pýtať,sú to tvoje veci,ale môžeme ísť spolu do školy?“
„Jasné.“ Usmejem sa hodím kľúče do tašky.
Cesta do školy je tichá. Stále som unavená,včera som pri učení zaspala ale Niallovi to asi nevadí. „Čo máte prvú?“ opýta sa Niall keď už vstúpime na areál školy. Harry stojí pri bráne a fajčí. Je to tak sexy ale nemôžem. „Telesnú ale to je jedno. Niall? Vedel by si pozvať nejakých ľudí? Mám byt pre seba a vieš.“
„Jasné.“ Povie hneď. „Večer?“
„Áno,však je piatok.“ Iba prikývne a objíme ma. Harryho oči ma podajú až to cítim v kostiach. Presne toto som chcela,môj plán začína a skončí na párty,teda ak Harry príde. Jasné že príde,čo si namýšľam. Pomaly prejdem k nemu a nevinno sa mu pozriem do očí. „Dnes robím párty tak ak by si chcel a môžeš to povedať kamarátom.“ Stále mám vážnu tvár. „Nerob to.“ Povie a fúkne mi do tváre cigaretový dym. Má pravdu,nemám to robiť ale musím,ale on absolútne netuší čo mám v pláne,nikto.
Prepáčte že som dlho nepridávala ale nestíhala som teda ak to niekto číta :D prosím komentujte aj jedným slovom len aby som vedela čo a ako :D čo si ymslíte a či mám pokračovať,nezabudnite vote:)
