M&M

8.

Konečne to skončilo. Mám toho filmu plné zuby.
Stále som len kričala a Marcus si to užíval lebo ma mohol obímať a neviem čo ešte.
Teraz sedim zamknutá v kúpeľni a Marcus mi búcha na dvere.

"No taaak Mia. Otvor!"
"Nie. Aby si ma mohol obímať a utešovať že to bol len film. Myslíš že som tupá keď si myslíš že to nezistím??"kričala som na neho.
"Dobre. Priznávam sa. Chcel som aby si sa ku mne túlila. Stačí??"
"Hej" otvorila som mu dvere a pustila ho dnu.
Sadol si ku mne na vaňu a objal ma.

***
Pozreli sme si ďalší film. Tentokrát som vybrala ja. Samozrejme že Harryho Pottera. Pozreli sme si moju najobľúbenejšiu časť: Vezäň z Askabanu.
Keď sa film skončil išli sme radšej spať. Zajtra má pre mňa nejaké prekvapenie. Tie milujem.
Obliekla som si svoj overál na spanie, vyčistila zuby a išla do Macovej izby ktorý práve bral vankúš a perinu.
"Čo si myslíš ze robíš?"
"Idem do obývačky na gauč. Čo asi??"
"Na to rovno zabudni. Budeš pekne tu so mnou."
"Keď inak nedáš." vzdychol si a usmial sa. Vedela som že o to mu išlo.
Prezliekol sa to kockovaného pyžama ktoré mu vážne pristalo a ľahol si na posteľ.
Nečakala som na nič a ľahla si k nemu.
"Mia??" opýtal sa ma Marcus
"Hmmm" povedala som ospalým tónom
"Chceš ísť už spať??" povedal a usmial sa
"A čo by si si želal akože robiť??" spýtala som sa s otravou
"No o jednom by som vedel." povie a lišiacky sa usmeje
"Och ty si" poviem a buchnem ho do pleca
"Neodolateľný a krásny? Mám pokračovať?"
"Predstav si že nie."
Začneme sa smiať až ma z toho doslova bolí brucho.
Po doslova bolestivých 10 minútach smiechu mi až išli slzy.
"Čo ti je??" spýta sa ma trafený Marcus.
"Hnevam sa." poviem akože nafučane. Ach ten chlapec to zobral doslova. Mna z neho raz dorazí.
"Prečo??"
"Lebo mi nedáš spať." čo som mala asi povedať??
"A čo môžem urobiť aby mi táto princezná odpustila?"
Iba som pokrčila plecami.
"Na to musí krásny princ prísť sám."
"Už niečo mám princezná moja. Už viem čím odčiním hnev svojej princeznej." začala som sa smiať
"Heej nesmej sa je to potom oveľa ťažšie!" okríkne ma.
Stíchnem a čakám čo vymyslel.
Pobozká ma na pery. Ale nie tak dravo či náruživo. Je to skôr letmý boštek tak ako na líčko.
Celá sa zachvejem. Marcus sa usmeje a povie:
"Takže sa ti to páčilo!" výkrikne a zatlieska si
"Vobec nie." pohotovo odpoviem
"Priznaj sa! Klamať sa nemá!"
"A ak poviem áno??"
"Tak to ťa budem musieť požiadať o ruku. Budeme mať svadbu, 10 detí. 5 chlapcov a 5 dievčat. A aby toho nebolo málo tak ešte troch psov." dopovedal na jeden nádych
"Hmmm...premýšľam znie to ako lákavá ponuka." poviem a cmuknem na ňho.
Okamžite na mňa skočí.
"Chcem jasnú odpoveď. Áno či nie??"
"A ak neodpoviem.." už som nestihla lebo na to ma hneď začal stekliť.

"Mac niee prosiim. Prestaň urroobim vššetko ččo ppoviešš"
"Chcem odpoveď"
"Tak áno" poviem otrávene.
"Dobre tak sme na tom dvaja."
Povie otočí sa ku mne chrbtom a zaspí.
Urobím to isté a nechám sa unášať krajinko jednorožcov.

Túto časť venujem podore ktorá ma nuti pisat
Netka13spomenúť používateľa