Under The Wings

5.

Dopredu upozorňujem, táto časť bude krátka!

Rozlepila som oči a mierne matným zrakom som sa snažila nájsť Justina. Stál v dverách so širokým úsmevom. V ruke držal tácku.

„Čo je to?" spýtala som sa unaveným hlasom a potom zívla. Môj mozog bol stále prispatý.

„Tvoje raňajky," vystúpil z dverí a ľahol si ku mne.

„Naše raňajky," opravila som ho. Položil na seba tácku a ja som uvidela palacinky s jahodami, nutellou a šľahačkou. Usmiala som sa najprv na jedlo a potom naňho.

„Ale vieš, že keď to zjem, priberiem?"

„Budem ťa milovať, aj keby si mala sto kíl," frnkol mi po nose a pobozkal na vlasy.

„Neverím ti."

Do ruky vzal šľahačku a zatrepal ňou. Priložil mi ju k perám a nastriekal mi ju tam. Zmätene som sa naňho pozerala. Nahol sa ku mne a dal mi letmý bozk na líce. Prišiel až k perám, z ktorých zlízol šľahačku a pobozkal ma. Sadla som si na neho obkročmo a odkrojila kus z palacinky. Napichla som ho na vidličku a krúživými pohybmi mu ho vložila do úst. Ústa mal zababrané od nutely. Bol tak roztomilý.

„Pobozkaj ma," chytil mi tvár.

„Čo?" nechápala som.

„Pobozkaj ma."

Naklonila som sa k nemu a spojila naše pery. Chutil tak... čokoládovo?

„Danyell-ja-musím-ísť-do-práce," hovoril pomedzi bozky. Zliezla som z neho a sadla si na kraj postele. Neznášam jeho prácu, neznášam ju.

„Dan, prosím nekaz to," vzdychol. Posteľ zavŕzgala pod jeho váhou. Sadol si vedľa mňa a jednou rukou ma chytil okolo pásu. Telom mi prešli zimomriavky, ako keby to bolo prvý krát.

„Stále som ten istý Justin. Ten dobrý Justin. Nezmenil som sa, len som proste dospel. Mám firmu, veľký dom, no jediné, čo potrebujem, si ty," zašepkal mi do ucha. Cítila som, ako ma štípu oči. Slzy sa mi drali von. „Neplač," naklonil sa ku mne a venoval mi bozk na líce.

„Justin?"

„Prosím?"

„Chcem dieťa."

Povzdychol si. Asi som nexačala práve s najlepšou témou. Pre mňa, rovnako aj pre neho je to ťažké.

„Môžeme byť šťastní aj bez neho," postavil da predomňa a chytil mi bradu medzi palec a ukazovák. Kútiky jeho úst sa roztiahli do smutného a čiastočne aj zúfalého úsmevu. Sklonila som hlavu.

„Hej, princezná, zdvihni hlavu, padá ti korunka," jemne mi podvihol hlavu a pohladkal ma po líci. Milujem keď ma tak oslovuje. Princezná.

„Tá už spadla dávno," mykla som plecami.

„Ale ja ju tam vidím stále."

Sklopila sa zrak a jemne sa usmiala. Cítim sa ako teenegerka.

„Milujem ťa viac ako čokoľvek iné," pozrela som sa mu do jeho hnedých očí, v ktorých horel plamienok lásky, ktorý sa postupne premenil na veľký plameň, ktorý ma zasiahol.

„Ja teba viac." Jeho slová ma vždy zahrejú pri srdci a naplnia všetko prázdne vo mne pocitom, že ma niekto miluje.

„Musím ísť do práce." Postavil sa a hľadal niečo v šuflíku. Nervózne vyhadzoval všetky veci. Otočil sa ku mne a na tvári sa mu objavili vrásky. „Nevieš náhodou, kde sú tie dokumenty?"

Vedela som to. Nervózne som si zahryzla do pery a vyhýbala sa očnému kontaktu. Ten Drake asi nebol nikto z jeho ľudí.

„Minule tu bol nejaký chlap. Nejaký Drake Gibson. Povedal, že si ho po to poslal," posledné slabiky som len tak prehltla, lebo som cítila tú nervozitu, ktorá sa stále stupňovala.

„Nikoho som sem neposlal! Kurva. Prečo si sem niekoho púšťala?" zatínal päste.

„Ja za to nemôžem!"

Stažka vydýchol. Sadol si ku mne a tuho ma objal.

„Všetko bude v poriadku. Nič sa ti nestane. Sľubujem."

Je krátka, krátka a krátka. O ničom. Ale nemala som čo vôbec písať.

Pre ďalšiu časť 45 votes a 8 komentov:)