OSUD-Žena v mafii ✔

19.KAPITOLA

Prešli dva dni a zajtra sa má vrátiť Aron dnes v noci mu letí lietadlo a zajtra poobede je v Las Vegas. Tieto dva dni prešli ako voda, s Ericom sme pracovali na zmluvách čo nám posielali z Talianska a ja som ešte pracovala na dohode s Rusmi.

Eric je trochu čudný, tichý a nekonfliktný, čakala som že je to ten typ, ktorý si stále niečo potrebuje dokazovať ale očividne som sa mýlila a to sa mi nepáči, veď viem čítať v ľuďoch aj v ňom som vedela ale odkedy sme tu zavretý a nemôžme bez ochranky vychádzať tak sa v ňom nevyznám, som zmätená a stratená.

,,Pozri ešte toto." nadskočila som od ľaku keď Eric prehovoril, sedeli sme v jeho kancelárii a riešili posledné dokumenty.

,,A čo s tým? Vyzerá to byť v poriadku." povedala som keď som sa pozrela na počítačovú obrazovku.

,,No hej ale iba to tak vyzerá keď sa pozrieš lepšie zbadáš tie minimálne nezhody." pozrela som sa lepšie a zbadala som to, mal pravdu, znova. V poslednej dobe som stratená vo vlastných myšlienkach.

,,A dokopy to vytvorí reťazec, ktorý nás môže o všetko obrať. Chápem." prehrábla som si vlasy a sadla si do kresla.

,,Si v poriadku?" po chvíli sa ohlásil Eric.

,,Ano samozrejme." falošne som sa usmiala, zdvihla som sa z kresla a odišla som z Ericovej kancelárie. Namierila som si to do kuchyne, nabrala som si do pohára vodu, cítila som ako sa svet točí až neskoro som si uvedomila, že sa netocí svet ale iba moja hlava, zacítila som studenú dlážku a už som videla iba čierno-čiernu tmu.

ERIC
Keď Sára odišla s mojej kancelárie zaklapol som notebook a chrbtom sa oprel viac do stoličky. Rozmýšľal som nad mnou a Sárou, čakal som že bude iná ani neviem čo som čakal ale tieto dni prebehli v naprostom poriadku až mi to príde zvláštne. Započul som buchot z prízemia chvíľu som váhal ale nakoniec som sa rozhodol behnúť dole a zistiť čo spôsobilo buchot.

V chodbe, obývačke ani v kuchyni nebolo nič podozrivé, pripisoval som to všetkej tej paranii a už som odchádzal z kuchyne ale skoro som sa pošmykol na rozliatej vode. Prekvapene som nadvihol obočie a premýšľal odkial sa tu zobrala voda. Nazrel som za kuchynský ostrovček ale to som už padal na kolená vedľa Sary. Jej tvár bola bledšia než normálne a viečka mala len jemne privreté vyzerala ako keby iba spí, nie že by som ju pozoroval. Nahmatal som tep bol pomalý ale pravidelný. Nevedel som čo robiť a tak som ju začal jemne fackovať. Snažil som sa nemyslieť na to ako dlho som ju chcel poriadne prefackať, teraz na to nebola vhodná doba.

,,Sára, Sára halooo otvor oči." začal som na ňu hovoriť keď vyzerala že sa mieni prebrat ale bez odozvy. Znova som ju jemne prefackoval jej viečka sa mierne pohli.

,,Sára ak sa nepreberieš beriem ťa na pohotovosť na tvojom aute a pôjdem veľmi rýchlo a budem nebezpečne blízko rôznych predmetov." prehovoril som pretože za posledné dni sme sa dosť rozprávali a ona miluje svoje auto. Nemiluje ho tak moc ako ja to svoje ale cíti to dosť podobne. Po mojich slovách sa snažila preprať očami začala jemne klipkať a asi si zvykať na svetlo.

,,Môžeš si sadnúť?" spýtal som sa keď už mala otvorené oči, na moju otázku iba jemne pokývala hlavou na znak súhlasu. Pomohol som jejj posadiť sa. ,,Skúsiš si pospať." zdvíhal som ju zo sedu, celá jej váha bola na mne, ale nie že by bola ťažká bola ľahká ako pierko pomalým krokom sme sa vybrali k jej izbe. Bola tak slabá. Bol som neobozretný keď som si už vtedy neuvedomil o čo išlo i keď to bolo očividné.

Otvoril som dvere do jej izby a jemne ju presunul na posteľ. Už som bol na odchode a ešte raz som ju skontroloval. Mala na sebe rifle a zhodnotil som, že v tých sa jej bude zle spať, takže som v tichosti prešiel k jej posteli. Na zemi boli dve športové tašky. Načiahol som sa k tej menšej, odzipsoval som ju čakal som oblečenie a nie malý arzenal.

,,Glock, revolver? Rozobratá sniperská puška? Akože vážne." začal som menovať čo mi došlo pod ruku. ,,Vrhacie nože? Nehovorte mi že vie s tým robiť?" položil som otázku do vetra a nečakal na odpoveď, ale keď mi prišla nadskočil som od ľaku.

,,Samozrejme že viem." otočil som sa na Sáru lakťami sa opierala o posteľ.

,,Ja nechcel som sa ti hrabať vo veciach ale odpadla si a neviem či si to vedela ale naozaj som sa nechystal ťa zavraždiť za tie dni čo si tu bola takže si zbytočne brala svoj malý arzenál." nervózne som prehovoril.

,,Nemám čo skrývať. "chytila sa za hlavu. ,,Takže od toho ma bolí hlava." poznamenala a rukou si zašla do vlasov.

,,No takže ja pôjdem, ty si pospi a bude ti lepšie." povedal som a už som a sa blížil ku dverám.

,,Ďakujem." úprimne poďakovala.

,,Za čo?" oprel som o dvere a samoľúbo sa usmieval.

,,Už za nič." zasmiala sa hodila po mne vankúš, ktorý som samozrejme chytil.

,,Zamálo." povedal som vážne a odišiel s jej izby.

Najradšej by som išiel na strelnicu ale bez ochranky nemáme nikam chodiť ako mohol by som ísť ale ale radšej nejdem. Možno iba podvedomie mi nechcelo dovoliť opustiť dom. Vrátil som sa do kancelárie a pohľad mi padol na vitrínu s alkoholom. Zamietol som túto myšlienku pretože si až príliš jasne pamätám čo som mňou robí alkohol a Sárina prítomnosť.

Sadol som si na svoje miesto a púšťal si tie nahrávky podľa, ktorých Sára určovala či klamú zo začiatku som tomu neveril že niečo také dokáže ale začínam jej veriť. Pozeral som na tie nahrávky už asi po stí krát a nič som si na nich nevšimol ako je do frasa možné že niečo na nich vidí, veď je to priam nemožné.

Keď som dopozeral tie nahrávky vonku už bola tma pretiahol som si chrbát a vybral som sa do kuchyne keďže si ani poriadne nepamätám kedy som jedol. Všade bola tma ale bol to môj dom tak som nemal problém sa tu pohybovať.

,,Nemôžeš spať?" nadskočil som od ľaku nahmatal som vypínač a rozsvietil Sára sedela na linke a v ruke držala pohár ale nie s vodou ale s tmavou tekutinou, ktorú som podľa vône okamžite identifikoval.

,,No dajme tomu." odpovedal som keď som pre dýchal prvotný šok. ,,A ty prečo nespíš?"

,,Už sa cítim lepšie a v izbe mi bolo smutno." tvár skrútila do smutnej grimasy.

,,A tu ti nie je smutno?" spýtal som sa pretože v izbe a bola sama aj v kuchyni no teda kým som neprišiel ale nemohla vedieť či prídem.

,,No hej aj tu mi bolo smutno." pozrela sa na pohár v ruke. ,,Dáš si?" spýtala sa a ja som sa zasmial.

,,No ďakujem že mi ponúkaš vlastný alkohol." zasmiala sa aj Sára.

,,Tak ti teda nedám." pritúlila si pohár viac k sebe.

,,Nemala by si piť poobede si odpadla."

,,A ty by si nemal hundrovať." ma slovník ako moja vychovávateľka s detstva, pomyslel som si.

,,A čo by som mal spraviť aby si mi dala?" opýtal som sa a v tom mi došiel môj dvojzmysel. ,,Whisky aby si mi dala whisky." v rýchlosti som vysvetlil a obaja sme sa zasmiali.

,,No mal by si mať viac." v očiach sa jej zapálili malé ohníky.

,,Hm, v pracovni by toho malo byť viac." premýšľal som nahlas ale Sára sa toho hneď chytila.

,,A je to jasné ide sa do pracovne." povedala a zdvihla nad hlavu prázdny pohár a už mierila von z kuchyne.