Rebecca || h.s ✔️

eleven

Celú noc som nevedela spať. Nebolo to tým, že ma Louis držal až príliš pevne za pás tlačiac ma k nemu čo najbližšie.

Nebolo to ani tým, že sa Liam nevrátil celú noc domov. Bolo to správou, ktorá mi prišla od najlepšieho priateľa môjho staršieho brata.

Bola som zvyknutá, že sa chlapom pláčim, že sa mi hádžu k nohám, že po mne túžia. Lenže pri ňom to bolo iné. Keby ma chcel tak ma už dávno má. Nebránila by som sa, nehrala by som sa na drsnú a nedostupnú tak ako stále.

A to preto, lebo som po ňom túžila rovnako ako on po mne. Bolo to iné ako s Louisom. Jeho som mohla mať kedykoľvek a kdekoľvek. Mala som ho obmotaného okolo prstu.

Vymotala som sa s pevného zovretia spiaceho Louisa a pobrala som sa do kúpeľne. Studené kvapky vody dopadali na moje nahé telo a mne sa na pokožke ihneď vytvorili zimomriavky.

Potrebovala som sa schladiť.

Potrebovala som objatie od človeka, ktorého mám rada a potrebovala som vedieť, že bude pri mne.

Lenže nikoho takého som nemala.

Nemala som priateľa, rodičia bývali stovky kilometrov odtiaľto a nemala som ani kamarátky, pretože každá žiarlila. Všetky závideli, že som si vedela získať srdce chlapa. Problém bol v tom, že žiaden z nich si nevedel získať to moje.

Keď som sa cítila dodatočne prebudená, vypla som vodu s vykročila som zo sprchového kúta.

Nespoznávala som svoj odraz v zrkadle. Nebola som namaľovaná, na mojom krku bolo niekoľko veľkých ale aj malých fialových cucflekov. Moja tvár bola vyblednutá a lícne kosti prepadnuté.

Možno som si to len nahovárala, možno som vyzerala normálne. Možno mi už z tej samoty proste preplo.

Nechcela som sa na seba viac pozerať a tak som si obliekla župan, v ktorom som potichu prešla okolo spiaceho Louisa do kuchyne.

Dvere od môjho bytu sa však prudko otvorili a ja som si spomenula, že som večer zabudla zamknúť.

Stál tam samotný Harry Styles s monoklom pod okom, rozbitým nosom držiaci môjho opitého brata, ktorý vyzeral podobne.