Sila mladých

Radosť a Smútok

Mala by som ísť už spať. No Josh vždy rozvýja konverzáciu čo ma núti písať si s ním ďalej. V každej druhej správe mi píše smajlíkov s pusinkami a stále mu hovorím nech mi ich neposiela. Ale on just mi ich musí posielať čo ma vždy rozosmeje. Cítim sa s ním náramne skvelo a šťastne. No ale nič som sa nestihla pri tom naučiť. Zajtra máme tri písomky a ja som sa nič nenaučila lebo ma Josh stále zamestnával. Budem mať síce zajtra výčitky ale aj tak si s ním píšem ďalej. Pomaly zaspávam a Josh mi hovorí aby som si s ním ešte písala.

Zobudím sa na budík a došlo mi že som počas konverzácie zaspala. Bolí ma hlava a nedokážem poriadne pohnúť končatinami. Asi som zas zaspala v zlej polohe lebo ma bolí aj chrbát. Tentokrát som do školy prišla načas.

Cez matematiku sedím s Amandou a snažím sa jej všetko povedať. No keď už ma učiteľka upozorní viackrát, presadí ma. Čirou náhodou, ma presadila hneď za Josha a vtedy Amanda s Lanou držia smiech. Štve ma, že im to je smiešne, dokonca aj Josh sa uškŕňa, čo ma naštve viac. Toto je koniec, už nikdy sa nebudem vedieť sústrediť sa na matematiku, lebo predomnou sedí ten krásavec. Ako som predpokladala, po zvyšok hodiny sa Josh neustále za mnou otáčal a pýtal sa ma, či nepotrebujem pomôcť, alebo či tomu chápem. Joshova lavica je pri okne, prvá, čiže moja je druhá. Vždy som mu kývla rukou do dopredu, aby sa otočil späť smerom ku tabuli a nie ku mne. Raz sa ku mne otočil, iba z provokácie a tajne ma pod lavicou šteklil po kolene a šepkal: ,,Rachel." stále dookola. Divné je, že si to učiteľka ani raz nevšimla. Trieda je na najvyššom poschodí, a keďže táto budova vyzerá ako za komunizmu, toto by bola mučiareň. Josh sa na mňa pozeral nezastaviteľne svojími modrými očami. ,, Čo je? Čo sa tak pozeráš?" Vyšlo mi z úst, potom mi došlo, že som mu raz hovorila, že milujem jeho oči.

,,Tebe sa to páči." povedal, a pokračoval ďalej v pozeraní sa mi do očí. Mala som pocit, že ma celú prečítal. Ako zvyčajne, som novému učivu nepochopila, takže mám guláš v hlave. Po vyučovaní išiel so mnou aj na obed a sledoval ma očami, neustále.

                                                                                                                    ♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥

O 2 MESIACE...

Josh si našiel frajerku. Pálilo ma to ako keď strčíš ruku do ohňa. Snažila som sa cez to preniesť, ale musím priznať, že mám zlomené srdce. Najhoršie je, že chodí do našej školy. A vždy, keď ich spolu vidím, praskajú mi všetky žilky v tele a cítim beznádej a osamelosť. S Joshom sme si veľmi blízki, vieme všetky tajomstvá toho druhého. Jednoducho, najlepší kamaráti. Až teraz, keď sa s ňou dal do kopy, tak som si uvedomila, ako strašne ho ľúbim. Bojím sa každého dňa, každej hodiny, každej minúty. Áno, správa sa ku mne ako ku svojej, ale niesom jeho. Keby sme pred dvoma mesiacmi začali spolu chodiť, nebola by som teraz zlomená. Ja som ho odmietla vtedy, je to len a len moja chyba. Ale neexistuje aby som sa kôli tomu prestala s ním vídať, to nie. Mne skôr vadí osobnosť tej baby. Volá sa Britney, taká obyčajná. Doteraz som si ju vôbec nevšímala, no v poslednej dobe mám na ňu zlú srsť. Zvlášť po tom, akú má minulosť, o ktorej mi Josh hovoril. Mám pocit, že ho ona opäť sťahuje dole, že to dobro čo pestujem na Joshovi sa stráca a to je ten problém. Nieje to o tom, že ona ho má, a ja nie, mne vadí aká je. Áno, nepoznám ju osobne, neviem nad čím premýšľa, ale vidím zmenu v Joshovom správaní, v tom je háčik. A nemôžem Joshovi do toho hovoriť, lebo ak mu niečo také poviem, urazí sa a vynadá mi. Zabíja ma pozerať sa, ako sa utápa v sladkom klamstve, ktoré si sám vypestoval. Ak ide o tieto veci, nepočúva ma. Teda, nemyslím si, že mi niekedy povedal: ,, Máš pravdu Rachel." Môže zjesť všetkú múdrosť sveta, ale som si istá v tomto, že mám pravdu.

,,Rachel, počúvaš?" Spýta sa ma Lana a vráti ma zo sveta mojích myšlienok, do sveta reality. Obed je na stole, no ja stále nedokážem jesť, zviera ma žalúdok. Pocity sú momentálne silnejšie, ako hlad. Aby som sa prinútila jesť, snažím sa myslieť na niečo iné. Odvtedy čo ma učiteľka presadila k Joshovi, zhoršila som sa v matematike a to že naozaj riadne. Doma mi trvá dlho vyriešiť nejaký príklad, no aj tak ho mám zle. Všetko sa mi rúti pred očami a ja neviem čo robiť.

,,Rachel!" zakričí mi do ucha Lana a ja sa tak strhnem, že mi príbor spadne na zem. Vtom všetci v jedálni stíchnu a otočia sa na mňa zo svojími pálivými pohladmi. Sťažka preglgnem a zdvihnem príbor. Celá jedáleň sa znova pustí do nekonečnej debaty. Josh sedí s učiteľkou matematiky, a rozpráva sa s ňou. Stále s ňou sedí na obedoch. Ešteže Britney nechodí na obedy. Stačí mi ich verejné prejavovanie lásky na chodbách.Odvtedy sa mi škola hnusí viac, ako kedykoľvek predtým.

Cestou po schodoch ma zo zadu poťuká Josh: ,, Ahoj Rachel."

Prudko sa otočím, lebo som sa trochu zľakla. On sa iba usmieva, no ja mu úsmev neopätujem.

,, Niečo sa stalo?" Pýta sa. No nič, len že si nevieš vyberať dievčatá, ublížil si mi a zhoršujem sa v matematike. No nieje to skvelé?

,, Nie, čo by sa malo?" nasadím hraný úsmev a pokračujem v chôdzi. Pri jeho prítomnosti sa mi vždy zovrie žalúdok a nejde mi poriadne myslieť. Kusnem si do peri a snažím sa potlačiť pocity ktoré vo mne vyvoláva, či už sú pozitívne a či negatívne. Pozrie sa mi do očí, s jeho jasnými, modrými očami a všetky moje pocity zo mňa prečíta.

,,Ty si smutná. Ach, prečo si smutná?" Vtipné je to, že mu to nedochádza. Zničoho nič zastaví a objíme ma. V jeho náručí sa cítim v bezpečí a ako keby iný svet neexistoval. Iba on a ja. Ale pocit pominie, keď ma jeho mocné ruky prestanú držať. Cítim otupnú bolesť a bojím sa, že sa rozplačem. Všetko je preč, on je preč. Je tak vzdialený a nedosiahnuteľný. Nedočiahnem naňho a nedokážem zo seba vydať jedinú hlásku. Podlomujú sa mi kolená, a padám ma zem. Zacítim Joshove ruky ako ma zachytávajú a ďalej vidím už iba tmu.