Sila mladých

4.deň

Josh prišiel do školy na tretiu hodinu. Snažila som sa vyhnúť jeho pohľadu ale on na mňa žmurkol skôr, ako som dokázala pozrieť inam. Dal mi do ruky kúsok papiera. Skoro by som ignorovala ten rýchli pulz v mojej ruke, no zisťujem, že nieje len z jeho dotyku ale aj zo strachu. Chce sa so mnou rozísť? Zistím, no zatiaľ na mňa učiteľka nepríjemne zazerá. Asi si všimla, že mi dal niečo do ruky. Pre jej uistenie, som to rýchlo hodila do tašky a ona sa spokojne otočila späť k tabuli.

Keď zazvonilo, vyšla som na chodbu a vytiahla z tašky papier.

Najdrahšia Rachel

Neviem, ako to v listoch býva, ale veľmi mi chýbaš a obzvlášť si neprajem, aby si viedla toľko flirtujúcich konverzácií s Bobom. Ak by boli pravidlá k tejto našej malej hre, určite by tam bolo že sa nesmie dráždiť. Tak buď férová a nebav sa s ním.

Tvoj najdlhšie čakajúci Josh.

(odpovedz mi tiež takto staromódne je to romantické)

Prvé čo mi napadlo: a on môže byť s Britney? Ale potom mi došla odpoveď. Vytrhla som si zo zošita zdrap papiera a lesk na pery. Zdrhla som na toaletu a začala písať:

Takže Josh

Aj keď viem aké máš dôvody na to, aby si bol s Britney, tiež je to dráždivé. Preto, aby to bolo fér, ja sa môžem na oplátku baviť s Bobom. Aj tak vieš kde moje city sídlia.

Tvoja princezná vo veži: Rachel.

Natrela som si pery leskom a pobozkala papier pod moje meno. Zohla som ho na dvakrát a uložila do vrecka. Vyšla som z toaliet a zamierila do učebne anglického jazyka. Konečne hodina, kde si poriadne odýchnem. Všetko čo na tých hodinách preberáme už dávno viem. Joshovi zas vôbec nejde. Na hodinách vždy držím smiech nad jeho výslovnosťou. Viem iba, že športuje, napokon, je to aj na ňom vidieť. Teraz ma napadá, že neviem o ňom skoro nič, až na to, že je mafián, kde býva a možno ešte také tie malé detaily. Do triedy som vošla prvá, (nie žeby na tom záležalo). Kde sú všetci? Ani po piatich minutách, nikto neprichádza. Ale po siedmich áno. Josh zatvorí za sebou dvere a nadšene si píska. Pomaly prechádza okolo mňa a povie: ,,Nechcela si mi náhodou niečo dať?"  Najprv nechápem, čo tým myslí, no potom si spomeniem. Podám mu zdrap papiera a on si ho dá do malého vrecka na tričku, hneď nad jeho srdcom. Sadne si do lavice vpredu, na kraji. Celá učebňa je svojím spôsobom nakrivená. Je na konci celej šírej chodby, úplny vývrhel sveta. Oči mi padnú na Josha, ktorý si práve začal čítať môj papierik. Na tom mieste, kde je odtlačok mojich pier, si Josh položí svoje, tak jemne, ako keby som to cítila. Vzdychnem si. Josh sa začne uškŕňať a papier si dá do vrecka späť. Srdce mi prudko bije a mám veľké pokušenie ísť za ním. On má tiež, vidím to na ňom. Už by som sa zdvihla, no on vstane skôr. Môj stôl mi ľahko jednou rukou odhrnie preč. Ruky mi položí na boky, zdvihne ma a pritisne k sebe. Dovolím si uškrnúť sa a prehovoriť:

,,Vieš že ak ma pobozkáš, tak si oficiálne prehral?"

,,Tak tancujme."

,,Čo?" S údivom na neho pozerám. On tancuje? Však to je moja parketa. A keby aj, kde sa to naučil?

,,Rachel, poznáš Hriešny Tanec?"

,,Jasné že. Počkať, a čo s tým?" Hneď za tým ma chytil za stehno a zdvihol do vzduchu, druhú ruku nechal na mojom boku. Automaticky som sa prehla dozadu a urobila polkruh vo vzduchu. Potom so sa vrátila do rovnakej polohy, v akej som bola predtým, až na to, že tentokrát, som si dala ruky okolo jeho krku. Začnem si pohmkávať hudbu z Hriešneho Tanca: Oh Baby.

Pustili sme sa do tanca. Neviem, ako sa to všetko naučil, ale naozaj mu to ide. Keď donôtim poslednú melódiu z piesne, tak skončím v jeho objatí, s jeho bradou na mojom ramene, s jeho rukami okolo môjho pása. Odtiahnem sa.

,,Josh, neviem, kde si sa to naučil, ale,..."

,,To je jedno. Predtým sme si nezakázali spolu tancovať."

,,Preto lebo si mi nepovedal, že vieš tancovať." Hovorím, trochu nahnevaným tónom. Josh sa trochu zapýri.

,,No tak dobre. Chcel som ti to povedať, ale... Bál som sa, ako zareáguješ."

,, A ako sa ti páčila moja reakcia?"

,,Dosť. " Usmieva sa a prekríži si ruky cez prsia. Nie každá baba by s ním začala hneď tancovať. Chcela by, ale nemusela by to vedieť.

,,Mimochodom, sme v učebni dejepisu." Oznámi Josh.

,,Čože? Prečo to hovoríš minútu predtým, ako začína hodina?"

,,Lebo som si s tebou chcel zatancovať."

Pokrútim očami, beriem si tašku a zamierim na chodbu. Nemyslím si, že Josh niekedy dbá na pravidlá. Teraz by som ho najradšej zakopala pod zem. Viac podozriví byť naozaj nemôžme. Aj tak, sa nevzdám a dotiahnem tú stávku do konca.