Po večeri ma Harry zaviezol pred hotel.
„Takže to mám brať tak, že odteraz spolu chodíme?“ Povie a milo sa usmeje.
„Ak chceš.“ Poviem a snažím sa zatajiť nadšenie v hlase.
„Áno. Veď som ti povedal, čo k tebe cítim. Všetko už záleží iba na tebe. Cítiš to rovnako?“
„Harry myslíš si, že keby som to necítila rovnako, tak by som išla s tebou na rande a bozkávala sa s tebou?!“
„To je pravda. Takže to znamená súhlas?“
„Áno.“ Chytím ho za tie jeho krásne kučery a pobozkám ho.
Harry sa pomedzi bozky usmeje. Je taký zlatý. Bozkávame sa a dosť dlho. Odtiahnem sa.
„Harry prepáč už musím ísť.“ Poviem pokojne aj keď sa mi vôbec nechce.
„Prečo? Prosím nechoď. Tak si mi chýbala. Neviem bez teba byť už ani malú chvíľu.“
„Tak to ťa čaká dlhá a nepekná noc.“ Zasmejem sa.
„Ibaže by si mi tú noc spríjemnila.“ Prosebne na mňa pozrie.
„Nie, nie. Iba dnes ťa pustili z nemocnice. Musíš veľa oddychovať a nenamáhať sa.“
„Ale no tááák.“ Povie so sklamaním v hlase.
Zasmejem sa a pobozkám ho na nos. Otočím sa, že idem vystúpiť, ale Harry ma chytí za ruku a stiahne naspäť k nemu.
„Čo zase?“ Poviem a snažím sa zakryť smiech.
„Ešte pusa.“ Povie a ukazuje si ukazovákom na pery. Nahnem sa a on mi jednou rukou chytí pás a druhou ma hladí po tvári. Nalepí sa na moje pery ako keby mal byť koniec sveta a nemal by ma už nikdy vidieť. Bozkáva ma tak vášnivo, že sa mi z toho až krúti v hlave. Pootvorím ústa a on mi tam strčí svoj jazyk. Začína sa ešte vášnivejšie bozkávanie. Harry ma nechce pustiť.
„Chcem si zapamätať tvoju tvár, oči, úsmev, pery... Úplne všetko aj tu najmenšiu maličkosť. Chcem si ťa vryť do pamäti najviac ako sa dá. Nechcem sa ťa už viac stratiť.“ Šepne mi do ucha.
Chápem ho ja si tiež chcem zapamätať úplne všetko. Každý jeho pohyb. Každý jeho dokonalý úsmev, pri ktorom sa mi podlamujú kolená. Je tak skvelý. Ale musím sa kontrolovať. Nevleziem mu zase tak skoro do postele. Nech sa chlapec snaží. Pomyslím si. Odtiahnem sa. Znovu.
„Harry naozaj už musím ísť. Ešte sa vidíme.“ Poviem a s nevôľou vystúpim za auta. Ešte mu zakývam a idem dnu do hotela.
Otvorím dvere nášho apartmánu.
„To je tak super, že ste sa s Harrym zase dali dokopy.“ Povie Mia. A ja pozerám na Lily a Miu ako stoja predo mnou celé vysmiate.
„Čo? S kade to viete? Počkať vy ste nás pozorovali z balkóna?“
Lily jemne prikývne a naďalej sa usmieva.
„To sa nerobí.“
„No a? To je jedno. Hlavná vec je, že ste zase spolu.“ Povie Mia.
„My sme nikdy spolu ani neboli.“ Poviem. A nevenujem im pozornosť.
„A už si aj prestala fajčiť.“ Všimne si Mia.
„A na to si ako prišla?“
„Tak vidím. A už nesmrdíš za dymom.“
„Aha my sa rozprávame o cigaretách. To áno.“
