Stále je to Malfoy

KAPITOLA 5

Samozrejme, Harry bol na mňa nesmierne nazlostený. Bola som preč vyše dvoch hodín a on sa o mňa bál. Ospravedlnila som sa mu, ale stále sa veľmi hneval. Osprchovala som sa, prezliekla do pyžama a ľahla si do postele. Prekvapivo som nemyslela na Rona a na to čo mi urobil, ale na Malfoya. Bol akýsi iný. Žeby sa pod tou všetkou nafúkanou fasádou nakoniec skrýval dobrý človek? V myšlienkach som sa vracala ku stretnutiu s Malfoyom, až som zaspala. Počas najbližších par dní sa toho veľa zmenilo. Ron začal oficiálne chodiť s Lavender. Tá mu dala prezývku Ronko Bonko, všade spolu chodili a oblizovali sa. Bolo mi z nich na vracanie. Môj hnev a sklamanie však boli natoľko silné, že som sa mu začala vyhýbať. A keďže bol v jednom kuse s Harrym, tak som sa vyhýbala, aj keď nechtiac, aj jemu. Začala som si viac všímať Malfoya. Na rozdiel od ostatných rokov, keď bol stále stredobodom pozornosti, bol neuveriteľne tichý a utiahnutý. V súkromí sa mi s ním celkom dobre spolupracovalo.. Začali sme spolu tráviť viac času na treťom poschodí. Nie plánovane. Ja som sa nemohla pozerať na Rona s Lavender a taktiež cítiť tie ľútostné pohľady od tých, ktorí vedeli, že ho mám rada. Malfoy tam chodil z podobných dôvodov. Jeho síce nenechalo žiadne dievča, ale veľa ľudí ho obťažovalo pohľadmi. Väčšinou boli opovrhujúce, za čo môže jeho otec. Jeden večer zmenil naše tzv. spolužiakovske tolerovanie na priateľstvo. Sedeli sme, ja za stolom a písala som si úlohu a on sedel na gauči a čítal knihu. V tom knihu zavrel a pozrel sa na mňa.

„Vysvetli mi Grangerová, to sa ti až tak páčim, že so mnou tráviš každú chvíľu?" pobavene sa uškŕňal.

„Čo? Nie! Zbláznil si sa. Chodím sem preto, pretože tu nikto nechodí, a tak mám pokoj od tých ľútostných pohľadov."

„Prečo ľútostných?" Vyzeral, že ho to vážne zaujímalo.

„Malfoy, prečo sa staráš o to, aké pohľady môže mať humusáčka ako som Ja?

„No, povedzme, že ma to zaujíma."

„Aby si si mohol zo mňa uťahovať, že? Zabudni, nič ti nepoviem!"

Neviem, akú hru začal hrať, ale postavil sa a začal okolo mňa chodiť.

„Budem hádať. So školou to nič mať nebude. Výsledky máš najlepšie z celej vašej humusáckej partie. Potom to bude mať niečo spoločné s ryšavcom. Uhádol som?" Nahodil ten svoj Malfoyovský úškrn a čakal na moju odpoveď.

„Do toho ťa nič nie je." Začala som sa cítiť nepríjemne.

Začal sa pobavene smiať.

„Snáď nie si smutná pre takého hlupáka. Aj tak by si sa k nemu nehodila. Bola by ťa škoda pre neho." Potom si ma premeral pohľadom od hlavy až po päty.

Skutočne práve Malfoy povedal, že mňa by bola škoda pre Rona? Nato som vôbec nemala náladu. Pri spomienke na Rona ma zabolelo srdce, a aj keď som to nechcela, neudržala som slzy. Nedokázala som ich udržať. Príliš dlho som to držala v sebe. Roztrasenými rukami som si začala skrývať tvár pred Malfoyom. Všimla som si ,že mu úškrn zmizol z tváre. Postavil sa predo mňa a snažil sa zachrániť situáciu.

„Ale no tak Grangerová, tak som to nemyslel."

Bolo mi jedno, že tam predo mnou stojí Draco Malfoy, a pokiaľ mi bude chcieť ublížiť, môže. Je mi to jedno. Spustila som svoj monológ.

„Vieš, aký je to zlý pocit, keď máš niekoho rád a tá osoba ťa z ničoho nič opustí, nechá a poníži?"

„Vlastne nie. Po mne idú všetky dievčatá, čo poznám a nikdy ma žiadna nenechala," pobavene sa usmial Malfoy.