Stále je to Malfoy

KAPITOLA 6

Nič som mu nepovedala a odišla som. Čo on odo mňa chce? Pred pár dňami chcel pokoj a teraz sa chce stretnúť? Po večeri som sa vkradla do Harryho izby a zobrala mu neviditeľný plášť. Cítila som sa mizerne, ale bolo to lepšie, než mu vysvetľovať, kam idem a s kým. Krátko pred polnocou som si ho obliekla a vydala sa von. Po ceste som stretla jedného z bifľomorských prefektov. Nemohol ma vidieť, ale aj tak sa podozrievavo pozeral mojím smerom. Potichu som sa zakrádala až k núdzovej miestnosti. Už ma tam čakal. Plášť som skôr schovala do tašky, ktorú som mala so sebou.

„Tak, čo chceš Malfoy?"

Prehodil pohľad na skrinku a spustil: „Toto je skrinka zmiznutia. Taká bifľoška ako ty, o nej určite vie."

Významne som si odkašľala.

„Potrebujem ju opraviť a potrebujem k tomu tvoju pomoc."

„ Prečo ju chceš opraviť?"

„Aby som sa mohol dostať preč z Rokfortu."

„A prečo chceš odísť?"

„Chcem vedieť, či je moja matka v poriadku,"...smutne sa pozrel do zeme. Uverila som mu. Jeho oči boli úprimné. Vytiahol knihu na opravu pokazených predmetov na prenášanie a začal v nej listovať. „Dobre Malfoy, pomôžem ti, ale chcem niečo vidieť."

„ Čo?"

„Ukáž mi tvoje pravé zápästie."... Prekvapene na mňa vyvalil oči a cúvol dozadu.

„Nemôžem."

„ Prečo? Stal si sa jedným z nich?"

Mlčal. Potom mlčky vytiahol rukáv. Na jeho zápästí nič nebolo. Takže nebol jedným z nich. Vydýchla som si.

„Dobre pomôžem ti, ale vysvetli mi, prečo si požiadal o pomoc mňa? Prečo nie Crabba alebo Goyla, či Pansy?"

Začal sa smiať.

„Crabbe a Goyle sú strašne hlúpi. To by si si mohla za tých šesť rokov všimnúť. A Pansy do toho miešať nebudem, aj tak by si neudržala zatvorené ústa a ja mám zakázané opustiť Rokfort. Nikto to nesmie zistiť. Ty, aj napriek tomu, že ťa neznášam, máš nadpriemerne dobré schopnosti. To musím uznať."

Ostala som prekvapená. Draco Malfoy uznal, že som dobrá a dokonca ma neuráža a správa sa, povedala by som, celkom priateľsky.

„Súhlasím, pomôžem ti."

Usmial sa na mňa a podal mi knihu. Trvalo niekoľko minút, kým sme našli zaklínadlá, ktoré sme potrebovali. Respektíve, ja som ich našla. Draco ich hľadal v úplne inej kapitole.

„Potrebujeme niečo ako dvojča tejto skrinky, aby si sa cez ňu mohol preniesť. Áno, jedno je u Borgina a Burka."

Prekvapene som na neho pozrela a spomenula si. Na začiatku roka sme ho sledovali ako tam išiel s mamou.

„Našla som kapitolu s jednosmernou opravou. Nebudem riskovať v týchto časoch, aby sa sem niekto iný dostal."

„To je múdre Grangerová, ale povedz mi, ako sa dostanem späť." Povýšenecky sa usmial. Mal pravdu.

„Tak dobre, ale dáme na ňu poistné zaklínadlo. Pokiaľ sa budeš chcieť vrátiť budem tu a vyslovím zaklínadlo, ktoré ťa vpustí dnu."

Zatváril sa kyslo, ale súhlasil. Nie som hlúpa, viem, ako tieto skrinky fungujú a hocikto by sa mohol do Rokfortu dostať. To nemôžeme v týchto časoch riskovať. Vyslovili sme niekoľko zaklínadiel. Vyskúšame, či to funguje. Zobrala som knihu a vložila ju do skrinky. Následne sme obaja vyslovili presne sedem kúziel. Po otvorení skrinky tam kniha nebola.