I'm An Alpha

časť štvrtá - Les

Jeho pohľad preskakoval z mojich pier na oči a ja som robila to isté .
,,Rád ťa zase vidím." Šepol mi do pier, a ja som zacítila jeho horúci dych na mojich perách.
,, Aj ja teba ."
Chitil jeden môj neposlušný prameň vlasov a obtočil si ho okolo prsta . Viac som sa k nemu naklonila a privrela som oči . Keď som už takmer cítila jeho plné peri na tých mojich , niekto zaklopal .

Keď sa ozvalo klopanie Tomas vrhol podráždený pohľad na dvere . Prudko ich otvoril. V nich stál riaditeľ Stones. Jeho výraz bol dosť znepokojený. Nebol to ten usmievavý riaditeľ ktorý ma privítal dnes ráno. Vyzeral inak aj keď nie veľmi odlišne.
,,Tomas musíš ísť hneď zo mnou . Objavil som niečo znepokojujúce." Tomas naňho vyvalil oči .
,,Vydrž chvíľu . Pobalím sa a idem ."
Tomas privrel dvere a otočil sa na mňa .
,, Prepáč. Už musím ísť."
Začal zbesilo pobehovať po kabinete a hádzať rôzne tašky , taštičky a ďalšie divné veci do jednej veľkej športovej tašky.
,,Ale sľubujem...." Z jeho pobehovania sa stala pomalá chôdza . Podišiel ku mne.
Chytil moje ruky a schoval ich do svojich dlaní. Pozorovala som ho s jemným úsmevom .Jeho pohľad prešiel z našich spojených rúk na moje peri a potom spojil naše pohľady .
,,.......že si to ešte zopakujeme."
Zvodne sa na mňa usmial a ja som sa zmohla len na to aby som si zahryzla do spodnej peri. S pohľadom stále upretým na mňa mi pobozkal obe ruky . Rýchlim krokom šiel k dverám kde ho zastavil môj hlas.
,,Dobre. Ale iba keď vezmeš aj Ginu."
Nechápavo sa na mňa otočil . Iba som naňho žmurkla a vypochodovala z kabinetu . Pred dverami som ešte pozdravila riaditeľa . A namierila si to domov. Po ceste som sa zastavila v starbuckse a dala si kapučíno zo škoricou. Milujem škoricu.

★★★★★

Teraz som doma a plánujem že niečo podniknem. Zistila som, že tu je neďaleko les . Hmm...... Buď si pôjdem zabehať do lesa alebo von vytiahnem Olivera a možno zavolám aj tej divnej Mayi ktorá mi stále niekoho prpomína.

Keď mi Oliver povedal , že je a ešte dlho bude v škole a Maya mi to nedvíhala vzdala som to .
,,Ahhh..... No tak to vyzerá ,že si pôjdem zabehať ."
Povedala som si sama pre seba a zvalila som sa na posteľ .

★★★★★

Po polhodine "oddichovania" som sa donútila vstať a prezliecť do bežeckého .
Chodievam behať už od trinástich .

Práve vychádzam z domu a idem hľadať ten záhadný les . Do GPS-ky zadám názov lesa ; Dark Forest , a začnem kráčať podľa toho ako mi hovorí paní z GPS-ky. Po chvíľke rýchlejšej chôdze som ho konečne našla a zasatala som na kraji lesa. Chcela som vypnúť mobil ale akosi to nešlo. Začal mi vybrovať a pípať . Vyzeral ,že sa naozaj zbláznil. Na šiesty krát sa mi ho podarilo vypnúť a odložila som ho do vrecka mikiny.

Rozbehla som sa do lesa a začala som sa tu rozhliadať . Neboli tu žiadne turistické značky , čo ma dosť prekvapilo.

Bolo to tam trochu strašidelné ale po chvíli som ten nepriemny pocit zo seba striasla a bežala som ďalej po vyšľapanej cestičke.
Po asi petnástich kilometroch som sa zastavila a sadla som si na jeden veľký a dosť široký peň dubu . Na ktorý som si mohla aj ľahnúť a stále by mi netrčali ani pety von .

Udýchaná som sa napila z fľaše ktorú nosím stále zo sebou. Poobzerala som sa okolo seba . Všaďe svietilo slnko a na mňa dopadla veľká únava. Vydíchla som a ľahla si na peň , na ktorom som nakoniec aj zaspala.

★★★★★★

Keď som sa zobudila bola už noc a keď som chcela skontrolovať čas môj mobil ešte stále nereagoval. Postavila som sa a začala hľadať cestu domov keďže som si nepametala cestu sem. Mala som nejaké záchitné body ale to bolo všetko.

Už tu blúdim asi hodinu. A zase som pri tom zrúbanom dube. Sadla som si naň a tvár si zaborila do dlaní. Započula som za sebou niečie kroky .

TomasPov's

Pred šiestimi hodinami.

,,Si alfa bez bety!" Túto tému sme preberali celú cestu ku Darenovi do ,,pracovne,, ako by to on nazval. V podstate je to pivnica v ktorej sú na stenách povešané až príliš funkčné staré zbrane a v strede celého toho priestoru bol jeden veľký kovový stôl pripomínajúci posteľ .
,,Uvedomuješ si vážnosť tejto situácie?!"
Oprel sa o stôl a jednou rukou si pretrel tvár.
,,Ahh...Pozri si súčasť mojej svorki a nemusíš sa báť , že sa nám bez bety niečo stane."
,,Pokiaľ mi veríš , tak si nájdeš betu. Oni sa blížia." Vypleštil som naňho oči . Prečo mi o tom nepovedal skôr?
,,Kto?" Povedal som so smrteľne vážnim výrazom .
,,To ešte neviem ale blížia sa a bez tvojej novej bety sme bezbranný." Daren vedel predpovedať budúcnosť ale bol vtom háčik vedel predpovedať iba smrť , nešťastie a problémi.

★★★★

Po rozhovore s Darenom som sa išiel som domou. Vyšiel som na deviate poschodie a otvoril byt . Vošiel som do kuchine a spravil si kávu. Dnes mám vážne dosť . Zapískal som ma Ginu a ona rozospato vyliezla z mojej spálne.
,,Alééé." zatiahol som .
,,Zase si sa váľala v mojej posteli?" spítal som sa jej s úškrnom . Začala nadšene štekať a to bol náznak , že chce ísť von.
,,Ahh.....Chceš ísť von ?" pítal som sa jej aj keď som presne vedel odpoveď.Začala na mňa ešte viac a nadšenejšie brechať.
,, Tak dobre pôjdeme do lesa."

★★★★

Ginu som už dávno odniesol domov ale sem do najstrašidelnejšieho lesa v celom Londíne ma niečo ťahalo vedel som , že dnes tu budem ešte dlho blúdiť aj keď tento les poznám ako svoju dlaň. Cítil som tu známi ale predsa nový pach. Bolo to dievča bála sa . Stratila sa tu. Šiel som po jej pachovej stope.
Keď som ju našiel sedieť na tom strome s tvárov v dlaniach prišlo mi jej ešte viac ľúto. Chcel som sa k nej priblížiť ale akosi to nešlo.

Začal som sa meniť . Svoju premenu viem riadiť perfektne a to aj za splnu . Sle tentokrát sa chcel premeniť môj vlk a nie ja .Za chvíľu som už stál na štyroch a ona sa na mňa zdesene pozerala. Spoznal som v nej Chloe , to milé ,hamblivé a nadprirodzdné dievča . Ako to ,že nadprirodzené? Mi vlkodlaci dokážeme rozpoznať povahu a niekedi aj niečo viac len jediným pohľadom .Kontrolu nad telom prebral môj vlk a začalo sa to. Zavrčal na ňu aby ju vystrašil a ona začala utekať. Môj vlk miloval keď mohol svoju korisť uštvať k smrťi. V inom prípade by som nebol proti ale tentokrát som nemohol dovoliť aby ju zabil. Snažil som sa môjho vlka zastaviť a pri najlepšom prevziať kontrolu nad naším telom.

Chloe Pov's

To čo som vydela keď som sa otočila nebol obyčajný vlk . Mohol byť taký vysoký ako ja , bol celý čierny a oči mu v tme svietili ako dva červené rubíny. Vyceril na mňa zuby a zavrčal.

Okamžite ako mi došlo,že mi ide o život rozbehla som sa ale nedávala som si veľké šance , že prežijem. Mala som pocit ,že letím ale čierny vlk bol v tesnom závese za mnou. Na chvíľu spomalil a dokonca zastal ale potom sa znova rozbehol. Takto som bežala asi ešte kilometer ale potom som spadla a asi som si zlomila nohu . Útek nepripadal v úvahu a tak som si iba ľahla na zem a čakala na prichádzajúcu smrť. Čierny vlk ma dobehol a pomali sa ku mne približoval . Svojimi očami sa mi pozeral až do duše. Zrazu zo mňa opadol všetok strach a nahradil ho pocit bezpečia a aj neuveriteľná bolesť hlavi ktorú sa mi podarilo úspešne odignorovať.

Vlk sa ku me ptiblížil tak , že nás delila iba milimetrová medzera. Vyzeral , že si ma prezerá a potom sa jeho pohľad zastavil na mojom bruchu. Položil si naň hlavu a pozrel sa na mňa svojimi psími očami . Usmiala som sa naňho a on sa odtiahol od môjho brucha.

Jeho pohľad sa zmenil z milého na dravý , jeho oči potemneli a zavrčal na mňa . Prišlo mi divné ,že som sa ešte netriasla od strachu. Vyceril na mňa svoje zuby a rýchlosťou svetla sa nimi zaril do môjho mäkkého boku. Cítila som neuveriteľnú bolesť ale z hrdla sa mi nevydral ani hlások.

Salut ...... Dnes sa mi podarilo napísať 1333 slov čo je môj rekord (dúfam že nie posledný ).
Túto časť venujem tebe Malý_Satanik😍😍💕💕za inšpiráciu ktorá stále rastie.
Vydíme sa pri ďalšej časti a zatiaľ au revoir.✋✋✋✌✌✌