27- vzťah , nebezpečenstvo...

903 40 9
                                    

V minulej časti :

„Si zlatý , keď sa tváriš urazene.“

„Ale ja urazený som!“

„áno ? Tak potom nemusíme nikam ísť.“

„Tak nie som.“

Začala som sa na ňom trochu smiať ale keď som ucítila ten pohľad tak som račej prestala , lebo som sa bála že sa zase urazí .

Chitil ma okolo pása a viedol do garaže. Zobral si zo stolíka pri garáži kľúče. Odomkol auto , nasadli sme , naštartoval a išli sme absolutne som netušila kam iba ale vedela som jedno že dnes …............

Túto časť by som chcela venovať nataskaJB za pekný 1. koment :) a samozrejme aj ďalším dvom YoursKejty a tatianazeevi :)

absolutne som netušila kam iba ale vedela som jedno že dnes nikoho nemôžem sklamať.

Justin , vystúpil a aj ja. Nehcela som aby sa zase hral na džentlemena.

„Kde to sme?“

„Tu som vyrástol.“ Ukázal na veľký 5 hviezdičkový hotel a slza mu padla do oka.

„V hoteli?“

„Nie , čo si ? Predtým tu bol malý rodinný domček , lenže potom prišla exekúcia a časom aj ľudia , ktorý ho chceli podpáliť.“

„Aha , to mi je ľúto.“

„Aj mne , je mi ľúto že som ich nezachránil.“

„A čo Jazzy ? Tú si zachránil nie ?“

„Hej , Jazzy a Jaxona som zachránil.“

„Jexona?“

„Jazzyno dvojča , môj braček.“

„Kde je teraz?“

„To netuším , niekde v Europe , takže ho obíde mafia.“

„Dúfaj v to.“

„Ver že dúfam , keď sa raz budem modliť tak určite za nich.“

„Naboženstvo ti nikdy nepomôže, to si zapamätaj.“

„Ako to vieš ?“

„To vieš , modlila som sa zamoju najlepšiu kamarátku za moju tzv. sestru a aj tak zhorela aj s mestom.“

„To mi je naozaj ľúto.“

„Nemusí , nie si za to vinný. Počkať ja to tu poznám.“

„Vážne ?“

„Hej.“

„Tak mi teda ukáž čo tu poznáš.“

„Fajn zaparkuj si niekam bezpečne auto.“

„Počkaj chvíľku.“

Išiel odparkovať auto a ja som sa tu zatiaľ zorientovala , v tomto meste bol ten bar na okraji mesta , hneď pri stratforde a toto nie je ďaleko.

„Tak môžeme ísť ?“

„Samozrejme.“

Justin si ovinul ruku okolo môjho pása a ja som sa pousmiala. Prešli sme k tomu baru kde som bola s Mikom keď moje mesto zhorelo.

Revenge is usually sweet (JB)Where stories live. Discover now