Revenge is usually sweet (JB)

31 - Odchod !

V minulej časti

Z pohladu Justina :

Nikolas dokončil svoj hodinový monolog a v tom si Nell odkašlala.

„Justin , zhruba pred mesiacom ale tak si mi rozprával o tvojej rodine. Mala som už tú česť spoznať Jazzy , je to úžasná malá mladá dáma. Myslím že som v jej veku bola taká istá.“ Zamyslela sa a zdvihla sa jej červeň na lícach. Bola taká zlatá.

Túto časť chcem venovať všetkým čo pod ňou zanechajú koment ..;) alebo aspoň Vote

Z pohladu Nell :

„No ešte máš jedného súrodenca Jaxona a práve ten tu nie je. Bolo to síce ťažké no našla som ho. Vybavila som tebe a Jazzy letenky do Francúzka , Justin on vie že prídeš takže neboj sa neodmietne vás a ešte máš vo Francúzku jeden darček.“

„Teba?“ Spýtal sa ma zarazene , stál na mieste ako prikovaní.

„Nie , Justin ja tam nejdem. Dnes večer odchádzate.“

„Nell to mi nemôžeš spraviť.“ Povedal mi a vzial ma do náručia. Tuho ma objal a pošepkal mi do uch „Ďakujem ale bez teba nejdem nikam.“

„Nechcem vám kaziť rodinné chvíle , ale neboj sa keď sa vrátite budem ťa tu čakať.“

„Na koľko tam ideme ?“ Spýtal sa ma.

„Na 10 dní , dúfam že mi tam všetko nafotíš a hlavne že sa mi vrátiš živý a zdravý.“

„Dobre , Jazzy bež sa pobaliť , sľubujem ale iba ak mi povieš že ti budem chýbať.“

„Ani netušíš ako.“ Odpovedala som mu a dala som mu jemnú pusu.

„Dobre stačí hrdličky , Justin choď sa zbaliť lebo to nestihneš.“ Ozval sa Lil

„Rozkaz madam!“ Uťahoval si z neho Justin a bežal hore schodami. Išla som za ním do izby a videla som ako si vybral tašku a začal sa baliť. Sadla som si na posteľ a usmiala sa.

„Nell , mala by si tam ísť s nami je to mesto lásky , mohlo by to byť také naše zahraničné rande.“

„Justin neboj sa , do paríža pôjdeme niekedy ale nechcem tam teraz ísť ..máš tam nedoriešené rodinné záležitosti , nechcem tam zavadzať.“

„Nikde a nikdy nezavadziaš a určite ťa už volala aj Jazzy.“

„Ten druhý darček , prekvapenie alebo ako to nazvať nie je rodinný ale myslím že by si si mohol pozrieť kto to je. Stretneš sa s tým človekom pozajtra o 15:20 v kaviarni oproti eifelovke , stôl vonku. Bude ťa čakať.“

„Nemôžeš mi povedať kto to je ?“

„Nemôžem ale vlastne aj kvôli tej osobe tam nejdem.“

„Som pobalení láska.“

„Zlato ale pozor poverila som Jazzy nech ťa kontroluje.“

„To mi tak málo veríš.“

„Ja ti verím , len neverím že ženy v tvojej blízkosti nejdú do kolien.“

„Tak isto ako idú z teba, A neboj sa ja idem do kolien iba z teba.“

„Tak poďme , lebo to lietadlo naozaj nestihneš.“

„Ďakujem ti.“

„Mne až tak neďakuj ako svojim piateľom zlato.“Otvorili sme dvere a zišli dolu schodami. Jazzy už čakala v kresle a v chodbe mala kufor. Justin si tiež zaniesol tašku do chodby a prešiel do obývačky. Zobrala som si pohár džúsu a išla som aj ja a sadla som si na gauč medzi môjho otca a Justina.Ryan sedel na druhom kresle a Lil bol v izbe.