Život VS Hra

Plán úniku

,,No takže ešte raz." Poviem a vyčerpane si prejdem rukou po tvári. Už pár hodín sa pozerám na plány podzemných chodieb. Je to hotové bludisko. Ako egyptské pyramídy. Jeden chybný krok a ste na cucky. Tamar klopne prstom po jednom mieste. ,,Tadeto vojdeme dnu. Hlavná chodba nás dovedie na prvé rázcestie." Posunie prst po hrubej čiare na miesto kde sa čiara rozdvojuje. ,,Musíme ísť chodbou ktorá je v pravo. Tá nalavo je slepá. Čiže pôjdeme tou v pravo a tá nás zas dovedie k rázcestiu. Ak by sme mali dostatok času a neplašili by sme sa, mohli by sme vyliezť cez ventilačnú šachtu hore na dvor. Ale to len v prípade že to stihneme. Ak nie, čo je mimochodom pravdepodobnjšie, musíme bežať ďalej až sem," ukáže na miesto kde sa cesta delí na štyri ,,a tuto sa dať buď druhou alebo treťou, lebo ostatné sú slepé. Bez možnosti úniku." Na mape si všimnem že jedna zo slepých uličiek je len kúsok od chodby ktorá sa napája na našu trasu. ,,A tieto cesty nás dovedú k východu na severnej strane budovy. Rovno v lese. Tam už potom budeme mať volnú cestu až k Stredisku, ktoré by malo údajne ležať na severozápad odtialto." Prikivujem hlavou a očami behám po pláne. Fixujem si jeho podobu do hlavy. Prvá odbočka v pravo, druhé rázcestie druhá alebo tretia. ,,Dobre. Znie to nádejne. Ale myslime na to, že nás bude vela." Keď si predstavím kolko Obdarovaných má ísť s nami, točí sa mi z toho hlava. Pozriem ba Adama ktorí sa tiež skláňa nad mapou. Vyzerá ustarane. Jemne sa mu dotknem ruky. Hneď mi ju chytí a stisne. ,,Musím ich presvedčiť, že s nami ich čaká dobrí život. Alebo skôr lepší život." poviem a vážne sa zadívam na všetkých v miestnosti. Sme len traja. Traja proti všetkým. ,,Presvedč ich dnes na večeri. Na tú dozorcovia nechodia. Budeme tam len my. Máš príležitosť." Prikývnem. Už teraz z toho mám nervy. ,,A ak ich nepresvedčím?" položím pálivú otázku. ,,Prosím ťa, kto by tu chcel kysnúť. Zasmeje sa Tamar aby odlahčila situáciu. Aj Adam sa pousmeje. Velmi ma trápi, že sa o mňa tak bojí. Mám pocit, že ak by si mal vybrať medzi mojím a svojím životom, vybral by si ten môj. Ale zas tak isto by som volila aj ja. Adam zdvihne hlavu a usmeje sa. ,,Viem, že vieš byť velmi manipulatívna keď chceš." povie a ukáže v úsmeve zuby. Tiež sa zasmejem. Rozpustíme zhromaždenie. Večer akoby sa približoval mílovími skokmi. Ani sa nenazdám a už kráčam na večeru ruka v ruke s Adamom. Sadneme si k stolu v rohu miestnosti. Tá sa pomaly začne plniť luďmi ku ktorím mám predniesť svoju reč. ,,Klud Alex," zašepká mi Adam do ucha a dá mi bozk na spánok. Keď sa dvere zavrú nastáva môj čas. Pomaly vstanem, naposledy stisnem Adamovu ruku a napochodujem do stredu miestnosti. Cítim na sebe všetky pohlady. Je tu odrazu hrobové ticho. Nadýchnem sa. ,,Spýtam sa vás jednu otázku." oznamim im. ,,Prečo sme tu?" Nikto ani nemukne. ,,Pretože sme horší ako ostatný?" Teatrálne sa poobzerám. ,,Alebo snáď, že sme  distali niečo na čo ostatný žiarlia?" Slová zo mňa plinú tak prirodzene. ,,Nie. Sme tu preto aby sme tu umreli." Pravda. Krutá a bolestivá pravda. Jeden chalan v rohu miestnosti si odfrkne. ,,Prečo ti máme veriť? Nie si prvá kto nás o tomto presviedča. Mňa tu zatial nikto zabiť nechcel." Drzo sa zahniezdi na stoličke. Vstúpi do mňa zlosť. Hnev. Taký číry až by som prsahala, že by som sa ho mohla dotknúť.

Adam

Jej oči začali planúť žltým plameňom. Za ňou bolo jasne vidieť jej druhé ja. Všetkým ukazuje čo je zač. ,,Jason Hall, teba sa nikto nič nepýtal!" povie akoby dvojitým hlasom. Jej jedinečný hlas doplňa druhý, starší skúsenejší. Jason úplne stuhne. ,,Aj vy si myslíte, že ste tu v bezpečí? Že toto je tábor? Hm?" Všetci znovu mlčia. ,,Môžete ostať v temnom klamstve tohto systému. Ale akonáhle sa prejaví to čím ste, to prečo vás sem poslali, ich jedinou prioritou bude, ako vás čo najlahšie zniesť zo sveta. Máš dojem, že teraz klamem, Jason?" Jason je bledý ako stena. Prisahal by som, že ani nedýcha. ,,Ja vám teraz ponúkam možnosť inej budúcnosti. Lepšej a krajšej. Nenútim vás. Je to len vaša volba. Ale pamätajte! Toto je náš čas. Naša chvíla aby sme ukázali, že aj my si vieme ísť za svojím. Slubujem, že ten kto sa ku mne pridá, bude mať záruku nového života." Jej oči pohasnú a už zase hovorí svojím vlastným hlasom. ,,Síce som v tom sama ale ak sa ku mne pridáte budeme silný." Všetci sú ticho. Zdvihnem sa. ,,Alex, ja idem s tebou" prehovorím. Pozrie sa na mňa a prikývne s krásnym úsmevom. ,,A všetci. Toto je dievča ktoré ma chránilo, dievča ktoré ma naplňa. Dievča ktoré milujem." Kdesi zozadu sa ozve vzdych. Chytím Alex za ruku a tým jej dám najavo moju dôveru. ,,Ona si získala moje srdce. A ja jej za to verím aj za hrob." Odrazu vstane Tamar. ,,Toto dievča, je tá na ktorú som tolko čakala. A keď ju mám tu nenechám to len tak. Idem s tebou, Alex." A postaví sa k nám. Ozve sa ďalší hlas. ,,Ja tiež." Útle dievča z rohu. ,,Ja tiež." Pridá sa mladý chalan. ,,Ja tiež." Ozýva sa celá jedáleň. Všetci postupne vstávajú. ,,Do čerta," povie ten Jason. ,,Radšej umrieť s vami ako sám." A vstane tiež. Všetci stoja. Z Alexiných očí sa kotúlajú slzy. Zohnem sa na úroveň jej očí a prstami ich zotieram. ,,Máš ich" hovorím jej so smiechom úlavy. ,,Máš ich všetkých. Do jedného. Pôjdu za tebou aj na koniec sveta!" Aj Alex sa ulavene zasmeje. Plač a slzy ju robia tak krásnou. Nevydržím to a pobozkám ju. Svet okolo zmizne a ostaneme len my. Odtrhne sa a zasmeje sa. Narovnáme sa a ja si ju pritiahnem k sebe. Opiera sa mi o bok a ruky má na mojej hrudi. Všetci v miestnosti tlieskajú a smejú sa. Alex ich utíši zdvihnutím ruky. ,,O dva dni. O pólnoci na chodbe. Vyrazíme. Buďte opatrný." Všetci vychádzajú von a vo vzduchu cítiť nový pocit. Nádej.

Guys, blíži sa velkolepé finále. Už len pár kapitol a bude koniec. Ale nebojte sa. Ja vás lubim natolko až pripravujem druhú časť. Kto sa teší??

I💗YOU

Tayra222