Violet
Piatoook! To znamená iba jedno, dnes spím u Gunnarsenovcoch! Maca a Tinusa poznám síce dlhšie ale dnes spím u nich prvýkrát za celý život. Bude to fantastické!
Do vaku som si zbalila pyžamo, nejaké oblečenie a hygienické potreby. Samozrejme, že som nezabudla na makeup a nabíjačku so slúchatkami.
Rýchlo som sa prezliekla a upravila som si vlasy. Hodila som na seba ešte svoju bielu Adidas mikinu, schmatla som vak a rozbehla som sa dole. Obula som si svoje čierne Conversky a šla som k domčeku rodiny Gunnarsen.
Keď som tam konečne došla, zazvonila som na dvere a počkala som kým mi niekto otvorí. Ten niekto bola ich Mamka Gerd Anne.
"Vitaj Violet. Marcus je hore a pravdepodobne hrá zase Fifu. Vravel, že dnes u nás spíš?" odstúpila od dverí aby som mohla vojsť.
"Áno spím dnes u Vás. Snáď Vám to nebude vadiť," pousmiala som sa a pomaly som sa vyzula.
"Vadiť? Žartuješ? Veď teba máme zo všetkých najradšej," vtiahla ma do objatia. Bola ako druhá mama pre mňa a to som si na nej vážila.
"Bež za Marcusom už ťa určite čaká," usmiala sa a pustila ma.
"Dobre, ďakujem," potichúčky som šla hore a z Marcusovej izby šli rôzne zvuky ako napríklad: "PRISAHÁM, ŽE KEĎ TERAZ S MANCHESTROM NEVYHRÁM TAK KONČÍM!"
Potichučky som vošla do Marcusovej izby. Sedel na malom gauči a bol ku mne otočený chrtbtom. Toto musím využiť. Hneď teraz.
Pomaly a hlavne potichu som sa blížila k Marcusovi. Od telky nezdvíhol oči, pretože mu veľmi záležalo na tom "zápase".
"Bu!" skríkla som keď som stála tesne za ním. Vyskočil z gauča a vypadla z neho nadávka.
"Preboha! Ako dlho tu už stojíš?" no Marcus, vieš stojím tu tak asi päť minút a ak by som počítala dole konverzáciu s tvojou mamkou boli by to asi ďalšie 3 minúty.
"Um.. asi 8 minút? Pravdepodobne.." zasmiala som sa.
"Úžas.. takže si všetko videla a počula," zastavil hru a prekrížil si ruky.
"Skoro!" skríkla som ale bolo už neskoro. Ležala som pod Marcusom na jeho posteli a on ma šteklil.
Určite viete, že NENÁVIDÍM keď ma niekto šteklí a hlavne keď ma šteklí Marcus. On je schopný ma štekliť aj celý rok.
Zrazu sa otvorili dvere. Obaja sme sa pozreli k dverám. Stála tam Marcusova mamka, ktorá zrejme počula môj hlasný smiech.
"Jéj ahoj Mami," Marcus sa na ňu nevinne usmial. Pretvarka jedna.
Rozhodla som sa, že situáciu využijem a vyslobodím sa z jeho väzenia. Zhodila som ho z postele. Našťastie dopadol na mäkký koberec. Všetci sme vybuchli smiechom.
Marcus
"Večera je o päť minút. S Emmou vás budeme dole čakať," moja mamka sa na nás usmiala a odkráčala preč.
"Toto oľutuješ Hemmingsová!" skočil som k nej na posteľ s úmyslom ju zase štekliť.
"Oprava. Hemmings. Žiadna Hemmingsová," rozstrapatila mi vlasy.
"Neeeeiiii! Môj úžasný účes!" začal som fňukať. Nie žeby mi na mojich vlasoch tak veľmi záležalo, bolo to skôr zo srandy.
"Ha ha ha," pretočila očami.
"Večera!" ozvalo sa zdola.
YOU ARE READING
My Inner Demon
Fanfiction"Si iná ako ostatné," vravel. "Ako iná? Ako to myslíš?" "Myslím tým, že niesi ako tie zmachlené, umelé baby v našej škole. Máš v sebe niečo, čo ťa robí inou.." "Áno, mám v sebe démona.." Violet Hemmings. Dievča, ktoré má svoje výhody a nevýhody. Vy...
