Violet
Všetci štyria sme sa prechádzali cez hustý les, blízko New Yorku. Áno, viem New York je mesto ale my sme sa pešo trepali cez celý New York k najbližšiemu lesu.
"Bože, už sa tu túlame asi 3 hodiny. Kedy tam už konečne budeme?" povzdychla si Riri.
"Už,už.. neboj sa," Tinus ju slabučko pobúchal po ramene.
Zrazu sme všetci zastali pred obrovským jazerom s veľkou lúkou. Rozbehla som sa na lúku a všetci ostatní za mnou.
"Je to tu úžasné!" nadýchla som sa čerstvého vzduchu a jemný vánok sa hral s mojími vlasmi.
"Dobre mám návrh. Ja a Riri ostaneme tu a skúsime postaviť stany a vy dvaja nazbierate drevo na oheň. Platí?" navrhol Tinus.
Všetci sme prikývli a my sme šli späť do lesa. Keď sme boli trošku ďalej od nášho miestečka, začali sme zbierať vhodné drevo pre náš ohník.
O niekoľko minút sme sa vrátil s mali sme plno dreva v rukách. Hodili sme ho na zem, blízko stanov.
"Vám to ale trvalo. Čo ste tam robili?" Ráchel sa zasmiala a vďaka tomu si zaslúžila odomňa vražedný pohľad.
"Hľadali sme vhodné drevo. Nemôžeš predsa robiť oheň a akýmkoľvek drevom. Logika level Riri," kým Marcus rozprával s Riri, stihla som uložiť drevo tak, aby sme ho rovno mohli zapáliť.
"Vidím, že si bola šikovná spolu s Tinusom," ukázala som na dokonalo postavené stany.
"My tvoríme úžasnú dvojicu. To musíš priznať," prehlásil Tinus a hrdo sa pobúchal po hrudi. Musela som sa zasmiať, vyzeralo to dosť komicky.
"Kto si zahrá futbal?" schmatla som loptu a pozrela som sa na ostatných.
"My!" povedali zborovo. Hodila som loptu na zem a hra sa mohla začať.
Later
Vo fubale sme s Riri vyhrali 3-2 čo je pre nás veľký úspech. Vôbec som nečakala, že vyhráme nad chalanmi.
Stan som zdieľala s Marcusom a Tinus s Riri. Sedeli sme pri ohníku a rozprávali sme si strašidelné príbehy, keď sme zrazu všetci počuli niečo praskať.
"Bože ja sa bojím!" skríkla Riri tískla sa k Tinusovi ako najviac len mohla.
"Zachovajte pokoj. Nemusí to byť medveď ani nič veľké," vzala som do rúk baterku a zasvietila som na miesto, odkiaľ sme počuli to praskanie.
Zbadali sme maličkého zajačika. Bol vééééľmi roztomilý. Mac a Tinus vybuchli smiechom a Riri vydýchla.
"Hej ľudia už bude polnoc. Nepôjdeme už spať? Som dosť unavený," prehlásil Marcus po niekoľkominútovom záchvate smiechu.
"Ešte nie. Ja som ešte hladný," Tinus vybral z tašky nejaké špekáčiky a napichol ich na konár. (Lol snáď chápete, čo tým chcem povedať)
Prešlo pár hodín a my ešte vždy sedíme pri ohníku a potichúčky si spievame Together. Musím povedať, že nám to šlo. Mohli by sme spolu vydať song, lenže neviem či by s tým všetci súhlasili.
"Ja idem spať. Prajem Vám všetkým dobrú noc a sladké sny," usmiala som sa a pomaly som vstala. Vliezla som do nášho stanu a prezliekla som sa do niečoho teplejšieho aby mi v noci nebola zima.
Ľahla som si do spacáku a pomaličky som zatvárala oči. O niekoľko minút som aj upadla do ríši snov.
Marcus
Vstal som a šiel som na malý mostík pri jazere. Sadol som si na kraj a pozoroval som odraz mesačného svetla na hladine.
Ako som tak sedel, rozmýšľal som o rôznych veciach. Cez moju hlavu prechádzalo mnoho rôznych myšlienok a ja som sám nevedel, kde mi hlava stojí. Bol som zmätený z toho všetkého.
Prečo sa vlastne Riri tak náhle vrátila? Neozvala sa vyše 6 mesiacov. Čo si o tom všetkom mám myslieť? Pripadá mi to, akoby by bol celý môj život len jedna veľká hra.
Bolo už asi 2:30 ráno a ja som tu stále sedel s myšlienkami ktovie kde. Vstal som a potichu som sa prikrádal k stanu, do ktorého som následne vliezol dnu.
Nechcelo sa mi ani už prezliekať. Ľahol som si do spacáku a zavrel som oči. Snažil som sa zaspať, ale nejako mi to nešlo. Celý čas som sa prekrúcal zo strany na stranu s úmyslom zaspať. No márne.
Pretáčal som sa zo strany na stranu asi do 3:00 ráno. Potom sa mi nejako zázračne podarilo zaspať. Upadol som do ríši snov.
Do ríši strašných snov, ktorým som nemohol zabrániť...
Preboha kde mi hlava stojí? Začala som písať už dlhšie ale nevedela som sa z toho vymotať, takže ospravedlňujem sa, že je táto kapitolka kratšia😋.
Poslednú dobu mám zase stresy a neviem čo a ako😔 doma to máme dosť ťažké, pretože chcem ísť niekam s otcom, keďže sa naši rozvádzajú ale vždy má niekto niečo proti😑akože Halóó? Mám právo vidieť svojho otca😑 btw. držte mi palce 22.5. idem totižto na prednes Poézie z Nemčiny😍
Názor na túto kapitolku?💓
Každý ⭐️ a 💬 = Happy Horalka💓
S láskou k najviac 🔝 čitateľom❤️
♪HoralkaHoran♪
YOU ARE READING
My Inner Demon
Fanfiction"Si iná ako ostatné," vravel. "Ako iná? Ako to myslíš?" "Myslím tým, že niesi ako tie zmachlené, umelé baby v našej škole. Máš v sebe niečo, čo ťa robí inou.." "Áno, mám v sebe démona.." Violet Hemmings. Dievča, ktoré má svoje výhody a nevýhody. Vy...
