Sprievodca // larry ✔️

23.

Harry od prekvapenia zastal na mieste a len neveriacky civel na chlapca pred sebou. Nespomínal mu ešte pred pár hodinami, že ho mama nechcela pustiť von? A prečo vyzerá tak unavene?

„Prišiel si sa rozlúčiť? Mama ťa nakoniec pustila? A prečo máš so sebou batoh?" Harry otázku za otázkou, keď sa konečne posadil na svoje miesto k oknu.

„Počkaj, Hazz, spomaľ," usmial sa Alex nad kučeravcovou nedočkavosťou a pokynul Louisovi, že môžu ísť. Brunet nechápavo pokrčil nad chlapcovou prítomnosťou plecom, no dal šoférovi pokyn a autobus sa pohol.

„Sťahujem sa do Londýna."

Odpoveď čiernovlasého chlapca vyrazila Harrymu dych a chvíľu na Alexa čumel s otvorenou pusou. Nechápal. Ako sa mohol sťahovať do Londýna, keď jeseň bola ešte ďaleko?

„Čo? Už teraz?" neveriacky sa opýtal, dúfajúc, že si z neho Alex nestrieľa.

„Áno. Nie si rád?"

„Jasné, že som!" vyhŕkol rýchlo Harry. Bol viac ako len rád. „Len je to pre mňa trošku šok. Nečakal som to. Včera si totiž hovoril niečo iné. Čo ťa donútilo zmeniť rozhodnutie?"

Harry jasne videl ako pri jeho otázke Alex posmutnel.

„Mama ma vyhodila," hlesol a rukami si prehrabol strapaté vlasy. Dnes nemal na hlave čiapku a Harry mohol v plnej kráse vidieť jeho účes. Hoci dnes mal vlasy a lá vrabčie hniezdo, kučeravec bol presvedčený, že včera ich pod čiapkou také strapaté nemal. Inak vyzeral úplne rovnako ako v deň, keď sa stretli, no už ho jeho vzhľad nešokoval ani trochu.

„Čože?" zvolal, až naňho Louis pohoršene zagánil, pretože sa práve prihováral ostatným klientom, ktorí sa, na rozdiel od Harryho a Alexa, aspoň tvárili, že ich jeho slová zaujímajú. „Prečo? Čo sa stalo?" dodal už oveľa tichšie.

„Po tom, ako som ti napísal tú poslednú správu, sa to všetko posralo. Do izby mi vtrhol nasraný Sebastian a vynadal mi do lenivých kokotov, že všetko nechávam na svoju mamu a podobné kecy. To, že som sa hodinu predtým ani na minútku nezastavil a musel sa vláčiť s debničkami jeho zasraného piva, to už radšej nevidel. Tak som sa nasral a pekne som mu od srdca povedal, čo si o ňom myslím, za čo som si vyslúžil celkom slušné zaucho. Potom som aj mame povedal, čo si myslím o tom jej najúžasnejšom priateľovi všetkých čias a jeho bývaní u nás. A... vyhodila ma. Chápeš to? Dala prednosť nejakému idiotskému ožranovi pred vlastným synom," Alex od zlosti zatínal päste a Harrymu ho bolo neskutočne ľúto. Takéto zaobchádzanie si naozaj nikto nezaslúži. „Tak som si zbalil kufre, tresol dverami a bez rozlúčky odišiel."

„Je mi to ľúto," šepol Harry so smútkom v hlase. Už tušil, prečo sa Alex správal tak výstredne. Možno bol jeho emo štýl len prejavom vzdoru, a pritom to bol v hĺbke duše citlivý chlapec. „Môžem ťa objať?"

Alex prekvapene zažmurkal, no s úsmevom prikývol. „Už sa ma nebojíš?"

„Nie," uškrnul sa kučeravec a chlapca objal. Cítil, ako sa pod jeho dotykom uvoľňuje. „Neboj sa, bude to dobré. Konečne budeš bývať s otcom."

„Hej, buzík!" ozval sa do ticha autobusu hlas so slabým cudzokrajným prízvukom. Hoci bol autobus plný ľudí, nikto sa neobťažoval dotyčného umlčať.

Harry zaškrípal zubami. Malik sa, podľa očakávaní, rozhodol provokovať ho. Nič nové pod slnkom. Ten bastard bol tak čitateľný a nikdy si nenechal ujsť možnosť ponížiť ho v spoločnosti. No hoci to očakával, aj tak ho to zabolelo.

To zase bude cesta, pomyslel si nešťastne a zavŕtal sa hlbšie do sedadla. Rozhodol sa na Zaynovo provokovanie nereagovať, čo však, ako onedlho zistil, bola veľká chyba.