Sprievodca // larry ✔️

66.

Ležal v náručí svojho milenca, príjemne unavený po milovaní a spoločnej sprche. Túlil sa k mužnému telu a so zatvorenými očami si vychutnával Louisove dotyky.

„Bude aj tá rozprávka?" ospalo zamrmlal. „Sľúbil si mi ju."

„Samozrejme, že bude, zlato," usmial sa Louis, hladiac Harryho po mokrých vlasoch. Videl na ňom, že už chcel spať, no napriek tomu chcel splniť svoj sľub. Veď ak by aj Harry zaspal počas rozprávky, nič sa nestane. „A o čom by mala byť?"

„O nás, ako predtým," zívol.

„Dobre, tak ja porozmýšľam." Pohodlne si ľahol, objal chlapca a privinul si ho tak, že cítil na tvári jeho teplý dych. Venoval mu pusu na čelo a začal rozprávať.

„Kde bolo, tam bolo, v jednej krajine žil raz jeden chudobný muž a ten mal synčeka, Harryho. Malý Harry bol najkrajším dieťaťom široko ďaleko. Jeho gaštanové kučierky a zelené oči očarili každého, kto s ním prišiel do styku a keď sa chlapec usmial, z jeho jamiek na lícach išli do kolien všetky dievčatá v okolí," začal improvizovať, absolútne nevediac, čo z toho všetkého nakoniec vznikne. No Harryho šťastný úsmev mu dal silu pokračovať. Ostávalo mu len dúfať, že to nakoniec bude mať hlavu a pätu. Nadýchol sa a pokračoval. „Nie div, že sa naňho lepili ako osy na med. Lenže mali smolu, Harryho dievčatá nezaujímali. Oči mal len pre jedného chlapca, syna bohatého statkára Tomlinsona. Chlapca s modrými očami a vrabčím hniezdom na hlave," dodal s úsmevom, načo sa ozval Harryho tichý chichot. „Obidvaja Tomlinsonovci boli široko-ďaleko postrachom okolia, lebo prísť s nimi do sporu znamenalo veľký problém. Louis bol bitkár a šikanátor a jeho otec klamár a úžerník. Louis sa Harrymu často vysmieval. Raz pre jeho chudobu, obnosené šaty, inokedy pre to, že musí do školy chodiť peši. Vždy si našiel dôvod, ako chlapca zosmiešniť."

„Chudák Harry," ozval sa unavený hlas. Louis kučeravcovi stisol ruku a pokračoval.

„Harry preto často po nociach plakal a nechcel chodiť do školy, no nech robil čokoľvek, nevedel sa zbaviť myšlienok na toho malého zloducha. Po čase si s hrôzou uvedomil, že ho má zrejme napriek všetkému rád. Nikomu však o tom povedať nemohol. Raz v škole, do ktorej chodili obaja chlapci, prebiehala športová súťaž. Harry sa do nej prihlásil i napriek tomu, že sa mu všetci smiali, že je malý, slabý a nemá šancu. Svojou vytrvalosťou a odhodlaním však nakoniec porazil aj oveľa silnejších súperov. Vec sa mala tak, že sa naši dvaja chlapci stretli vo finále. Bol to veľký a vyrovnaný boj. V poslednom - bežeckom kole, ktoré malo rozhodnúť o víťazovi, sa Louis zranil. Harry si to spočiatku nevšimol a utekal ako zmyslov zbavený, aby dobehol do cieľa prvý. No keď zistil, že Louis priňom nie je, zastal a obzrel sa. Druhý chlapec ležal na zemi a držal si boľavú nohu. Harry mal ideálnu možnosť poľahky vyhrať. Každý iný na jeho mieste by to urobil. Ale on nie. Vrátil sa, pomohol Louisovi na nohy a podopierajúc ho prišli do cieľa spoločne.Vtedy sa v ňom niečo zlomilo. Pochopil, že Harryho zosmiešňoval neprávom. Stali sa z nich kamaráti, a ktovie, po čase možno medzi nimi došlo aj k niečomu viac. To už vedia len oni dvaja."

Louis dokončil svoje rozprávanie a pozrel na Harryho, ktorý už takmer spal. Len jeho jemný úsmev a slabý stisk brunetovej ruky prezrádzali, že ešte bdel, hoci sa držal z posledných síl.

„A žili šťastne ako pár a mali veľa krásnych detí a nakoniec umreli na starobu," zamumlal a s úsmevom na perách zaspal.

***

Za oknami útulného trojizbového bytu na jednom z londýnskych predmestí už bolo dávno po svitaní, keď sa v jednej z postelí začal prebúdzať malý kučeravec. Spokojne sa natiahol, cítiac, ako sa naňho tlačí pevné mužské telo, vyžarujúce teplo, pritisol sa k nemu ešte viac a zhlboka nasal jeho vôňu. Cítil sa šťastný a milovaný ako už dávno nie. A svojou hlúposťou o to takmer prišiel. Chvíľku ešte pokojne ležal, než sa rozhodol otvoriť oči.