Z pohľadu Olívii:
Pregúľala som očami. „Pekný pokus.“ Naklonila som sa, moja tvár bola pár centimetrov od jeho. „Ale lichotenie ti nejde.“ Hodila som filmový úsmev a postavila sa späť vedľa môjho otca.
V očiach mu svietil záblesk humoru, prechádzal mi očami od hlavy až po päty, tlejúci moju existenciu s jeho domýšľavosťou.
Poškrabala som sa na tvári a hneď som oľutovala čo som povedala, pretože som otcovi sľúbila, že sa budem chovať ako najlepšie viem.
Olizol si pery, jeho hruď sa zatriasla smiechom. Ani raz odo mňa neodtrhol oči. Ja som len pevne zovrela čeľusť a ruky zovrela v päsť.
Bolo jasné čo sa práve deje v jeho hlave a ja som vedela že sa nenechám dostať sa do zlých chodníčkov. Prehrabla som si rukou cez vlasy, prekrížila si ruky na hrudníku a otočila sa k mame. „Mali by sme začať s večerou, nie?“
Oči sa jej hneď rozsvietili. „Ach, áno.“ Očervenela, v rozpakoch na to aj zabudla. „Máš pravdu Olivia. Večera sa hneď podáva.“ Usmiala sa a otočila na Justina. „Dúfam, že si hladný.“
„Hladujem.“ Jemne sa usmial a ruky si strčil hlboko do vreciek. „Ďakujem.“
„To nie je vôbec žiadny problém Justin. Teraz si súčasťou rodiny, dúfam že to vieš.“ Usmiala sa veľkoryso a súbor citov sa jej odohrával na tvári.
Všimla som si ako sa nervózne húpe na nohách, všetky emócie spadli z jeho tváre a len pokýval hlavou. „Vďaka.“
„Čože?“ hrala som hlúpu akoby som nemala tušenie o čom hovorí. Schmatla som misku a bola som pripravená odísť, keď ma mama schmatla za lakeť a zastavila ma.
„Nerob to Olivia. Je náš hosť a rovnako ako ho nemáš rada má on rovnaký dôvod. Tvoj otec počíta s tým že je nevinný ako zákon uvádza, takže ti navrhujem aby si s ním nezaobchádzala zle.“
„Pane Bože, mama!“ zahundrala som. „Ak by som si ja vzala nejakého kriminálnika ku nám domov len preto že si myslím že je nevinný, určite by si nehovorila to isté.“ Odpochodovala som, vstúpila jednou nohou do jedálne a položila ryžu do stredu stola.
Mama prišla hneď po mne s miskou šalátu a hromadou varených steakov. Usadila sa vedľa otca a mňa, Anthony a Justin boli naproti nám.
Chytili sme sa za ruky a Justin sa na nás pozrel akoby sme robili niečo úplne neobvyklé. Hryzla som si vnútornú stranu líca a nechala som otvorenú dlaň smerom k nemu. „Povieme si modlitbu.“ Zamrmlala som.
Zahryzol si do pery, prikývol a rozpačito ma chytil za ruku. Zatvorili sme oči a mama začala hovoriť tichým, jemným hlasom. „Ďakujeme ti Bože, že si požehnal toto jedlo. Nielenže sme poctení prítomnosťou milého mladého muža, máme rodinu a medzi nami chutné jedlo.“
„Amen.“ Povedali sme všetci jednohlasne, pustili sa a začali si naberať na tanier, kto mal na čo chuť.
„Takže Justin.“ Anthony začal hovoriť s plnými ústami.
„Anthony!“ zasyčala som, aby som ho prinútila otočiť sa ku mne.
„Čo?“ zamumlal a uprene sa na mňa díval.
„Nehovor s plnými ústami, je to nechutné.“ Dala som mu znalý pohľad a on prikývol.
Prehĺtol a vzdychol. „Prepáč.“
Usmiala som sa a prešla pohľadom z Antonyho na Justina, ktorý na mňa zízal akoby som mala päť hláv. „Čo je?“ zasyčala som.
Dvihol ruky nahor a zasmial sa. „Nič som nepovedal..“
