★Unikát_Príbeh pokračuje★

★13. kapitola★

Vrátila som sa do izby a zavrela sa v nej. Sadla som si vedľa dverí a plakala.

Všetko krásne sa skončilo.

Mason a Val.. navždy spolu.

BLBOSŤ!!!

Všetko sa skončilo. Všetko!

Hnevala som sa sama na seba. Ak by neprišiel Hunter, nemusel by zasahovať Noah a Mason by ma našiel ako sa učím. Ale niééé. On ma našiel ako som bola v osuške s nimi dvoma.

Mala som chuť tú osušku podpáliť!!!

Mala som chuť niečo rozbiť! Do niekoho silno kopnúť či udrieť..

Potrebovala som môjho verného priateľa. Alkohol. Stačil by mi len dúšok. Jeden hlt..

Postavila som sa a obliekla si pyžamo. Vedela som veľmi dobre, kto mal alkohol. Vyšla som z izby a mierila na šieste poschodie.

Áno. Alkohol mal Noah. Ako som to vedela? Včera ma ním prebral.
Chcela som vojsť do izby, ale mal zamknuté. Múdre. Začala som klopať ako o dušu. Potom som to vzdala a otočila sa. Zľakla som sa. Stál tam Noah a v ruke držal kľúčik od izby.

„Hľadáš niečo?" Spýtal sa a odomykal dvere.

„Potrebujem alkohol." Povedala som a utrela si slzy.

„Tak hľadaj ďalej."

„Viem, že máš fľašu. Chcem ju."

Vošla som do izby a postavila sa ku skrini. Otvorila som ju a on ma hneď zadržal.

„Zajtra máme prednášky."

„Seriem na celú školu." Povedala som a z poličky vzala celkom plnú fľašu whisky.

„Och..je to váž.."

„Dal mi kopačky." Povedala som, zrútila sa na zem a rozplakala sa.
„V tom prípade si ťa nezaslúži." Povedal a ja som sa na neho pozrela.

„Asi ťa vyrušujem. Je desať preč a.." Koktala som a dívala sa mu do očí. Stavala som sa a mierila ku dverám.

„Ostaň." Bola to prosba.

Otočila som sa na neho a sadla si na zem. Oprela som sa o jeho posteľ a nohy si ku sebe privinula. On si sadol vedľa mňa a podal mi fľašu. Otvorila som ju a čo najrýchlejšie sa napila.

Cítiť tú odporne horkú chuť whisky, bolo mojim vykúpením.

Podala som mu fľašu a on sa tiež napil. Srkol čo znamenalo, že ho bolela pera. Mal ju opäť a stále rozbitú.

Chvíľu sme si mlčky podávali fľašu a potom som sa ozvala.

„Ani som sa ti nepoďakovala. Ak by si neprišiel do izby..asi..asi by ma naozaj.." Po líci mi tiekla slza.
On ma jednou rukou objal a pritiahol viac ku sebe.

„Ššššš.. Bude dobre Valentine. Ak toho imbecila nájdem, tak ho zabijem."

„Kôli nemu mi dal Mason kopačky. Aj on je debil. Obaja sú debili! Magori! Idioti!!" Rozčulovala som sa a dopriala si ešte jeden poriadny dúšok tej prekliatej tekutiny.

„Už..mala by som ísť. Za chvíľu je polnoc a.." Stavala som sa a zatackala sa.

Nie. Nie si opitá. To sa ti len zdá. Určite nie si opitá. Len zachovaj chladnú hlavu a... A ži!

Pristúpila som ku dverám a ešte raz sa na neho obzrela. Stál pri posteli a vyzliekal si tričko. Mala som priami výhľad na jeho tetovania. Mal potetovaný celý trup, chrbát, hruď a ruky. Vyzeralo to úžasne. Dívala som sa na neho mlčky. Všimla som si aj jeho modriny, ktoré mal.

Všimol si môj pohľad a ja som ku nemu pristúpila. Bola som pri ňom tak blízko a chcela som sa ho dotknúť. Chcela som sa dotknúť každého jedného tetovania a vedieť ich príbeh.

Fungovala chémia. Spykol sa proti nám celý vesmír.

Naklonila som sa a z postele vzala fľašu.

„Možno predsa len nie je tak pozde." Povedala som a napila sa poriadne.

Popravde som už nič necítila.

A viete čo?

Mala som pocit, že mi nikdy nebolo lepšie..

Podala som mu fľašu a on sa na mňa celý čas díval. Napil sa a potom prázdnu fľašu pustil a tá dopadla na zem. Nerozbila sa. Bola to malá výška. Malá šanca na skazu.

Jednou rukou sa dotkol môjho pása a tou druhou mi za ucho vsunul vlas, ktorý mi spadol do tváre. V tej chvíli som zabudla dýchať. Odrazu to bola naozaj náročná činnosť. Nemožná. Nepredstaviteľná..

Čakala som na to, čo urobí. Čakala som na jeden nepatrný krok, ale on sa na mňa len díval.

Jednu ruku som položila na jeho hruď a tým sa dotkla jeho tetovania. Mal tam kríž s lebkou. Už som spomínala, že mal dokonalé tetovania a ešte dokonalejšie telo? Asi som zabudla, pretože môj mozog opustil moju hlavu.

Naklonil sa ku mojim perám. Delil nás len jeden jediný milimeter. Boli sme tak blízko, no predsa tak neuveriteľne ďaleko.

„Sme opitý." Povedal a ja som súhlasila.

„Koná za nás whisky." Povedala som a on sa pousmial.

Obaja sme sa nadýchli a odstúpili od seba. Nenechala by som sa pobozkať. Dnes nie. Dnes ma napadli Hunterove pery a pri tej predstave sa mi chcelo zvracať.

Usmiala som sa však, pozrela sa na Noaha. Ostal tam stáť v sivých teplákoch a dopadol na posteľ.

„Poď ku mne Valentine. Prosím." Hovoril a mal zavreté oči.

Naozaj chcel, aby som bola pri ňom?

Išla som ku nemu a ľahla si na chrbát. Dotkol sa mojej ruky a preplietol si so mnou prsty.

Mal ma rád.

Lenže ja som mala stále rada Masona.

Ahojte♥ dnes je to kus kratšia kapitola, ale ďalšia bude dlhšia :) ďakujem za krááásne komentáriky♥ ste perfektné! :)

#4 IN TEEN FICTION#