Made for me/Texting + A/B/O - Larry

25# Kde to môže byť?!

Skôr než začnete čítať. Sa vám ospravedlňujem za neskorú časť. Ak chcete vedieť prečo nepridávam časti. Pozrite si môj denník - Denník cvoka bisexuála. V poslednej časti som to vysvetlila. Taktiež si prečítajte, to čom som napísala na konci. 

Louis

Zobudil som sa v tmavej miestnosti na podlahe jednej z izieb v tejto chate.
Oči som pomaly otváral, tak aby som si zvykol na osvetlenie v miestnosti. Čiže žiadne. Tma bola teda riadna. Snažil som sa zorientovať no napokon sa mi to podarilo celkom dobre.

Opatrne som sa posadil, tak aby ma neseklo alebo aby sa mi hlava nezatočila. Vzadu na hlave som zaznamenal menšiu bolesť. Snáď to nebude nič vážne. Natiahol som sa k menšej lampe. Nič. Nesvietila. Žeby nešla elektrina? A kde je vlastne Harry?

Porozhliadal som sa po izbe, no nik tu nebol. Započúval som do ticha, či niekoho nezapočujem.
A....... niečo sa mi asi zazdalo, no bol to menší hukot.

Pomaly som  vyšiel na chodbu. Sledoval som svoj cieľ podľa zvuku. Zišiel som schody dole. Opatrne som vykukol z poza rohu. Stála tak nejaká postava. Nevidel som, kto to je trošku som sa aj bál. Čo budem robiť, ak si ma všimne? ....... neskoro. Postava si ma všimla a blížila sa ku mne. Zrazu zastavila a zasvietila na mňa baterkou, ktorú mala v ruke.

Zahučal som, ako som sa zľakol.

"Louis upokoj sa, to som ja. Čo tak pištíš?" Začudoval sa Harry. Mykol som ramenami. "Poď mi radšej pomôcť hľadať nejaké stále svetlo." dopovedal a vybral sa znovu hrabať v skriniach.

Prešiel som teda do kuchyne a hľadal v zásuvkách lampu, či lanternu. Hľadal som hľadal, no nič som nenašiel. Nakoniec som v poslednej zásuvke našiel aspoň jednu malú baterku. Vzal som ju a prechádzal sa po miestnosti a svietil do každého rohu. Uvidel som dvere. Presunul som sa k dverám, ktoré smerovali od kuchyne neznámo kam. Pomaly som ich otvoril a nakukol dnu. Bola tu dosť veľká tma, takže som samozrejme nič nevidel. Posvietil som si dnu aspoň svojou slabou baterkou. Snáď aspoň tu niečo nájdem- pomyslel som si. Vošiel som do miestnosti a zistil som, že sa tu ukrýva garáž plná prekvapení......... samé krabice a žiadne auto samozrejme. Veď prečo by nám tu nechali auto, keď nás tu zavreli prakticky ako vo vezení. 

Zavolal som Harryho nech sa príde pozrieť na krabice. Na škatuliach boli rôzne nápisy. Od hrncov a panvice až po knihy a oblečenie. Nakoniec som našiel jednu, ktorá mala nápis: To čo svieti. - veľmi originálne - pokrútil som nad tým hlavou.  Vzal som si nôž z kuchyne a rozrezal lepiacu pásku na krabici. Otvoril som to a uvidel štyri lampáše pekne uložené jeden vedľa druhého- Haleluja!- skríkol môj vnútorný hlas. vzal som dva a podal ich Harrymu, ktorý sa taktiež potešil. Všetky lampáše sme rozmiestnili do dolného poschodia domu. Trošku som sa aj čudoval, že svietia. Bál som sa, že by nám nesvietili a my by sme boli bez svetla. Tu v horách sa totižto dosť rýchlo stmieva. 

Po náročnej práci sme si sadli do obývačky a oddychovali. 

"Pamätáš si niečo?" opýtal sa ma Alfa.

" Všetko." odpovedal som mu jednoducho. "A ty?"

"Ja tak isto." dodal. 

Sedeli sme v tichosti. Nevedel som čo mám povedať. Bolo mi trápne. Teraz, keď viem, že Harry je Hazz, môj Edward do ktorého som sa prakticky skoro zamiloval. 

"Mali by sme sa porozprávať." začal Harry a ja som vedel, že to nelúšti nič dobré.......

Ahojte! Tak som zase späť. I keď časti teraz nebudú vôbec skoro a dokonca budú krátke, posnažím sa. Práve som na praxi, píšem toto pokiaľ deti spia. Áno som učiteľka v materskej škole. Preto mám veľa povinností. Hneď ako prídem z praxe domov sedím pri počítači až do noci a píšem prípravy a plány.