rok v znamení jupitera

KAPITOLA DVADSIATA TRETIA II Zmenené dni

Už na začiatku zmeny sa nevedela dočkať jej konca. Dnes sa musela, ako ešte nikdy predtým, do práce nútiť. Usmievať sa na zákazníkov bolo ťažšie. Čas na hodinkách kontrolovala častejšie, ako je zdravé a aj Isaac si to všimol, no nič k tomu nepovedal.

Keď sa na hodinkách objavili samé nuly, srdce jej trochu nadskočilo. Už len hodinku a môže ísť domov. Ľudia pomaly z baru odchádzali a Mel začala upratovať barový pult. Isaac stál opretý na jeho konci a ticho ju sledoval.

,,Nechceš dnes zviesť domov?" spýtal sa s úsmevom na perách, ,,aj tak mám cestu okolo."

Mel sa milo usmiala. V skutočnosti by jej to neuveriteľne pomohlo, keby ju Isaac hodí domov. Nemusela by čakať na metro či trajekt a potom ešte desať minút kráčať domov. ,,A nebude ti to vadiť?" spýtala sa.

,,Nie, jasné, že nie," Isaac kývol rukou, ,,len by ma zaujímalo, prečo sa ponáhľaš viac ako inokedy."

V hlave sa jej ihneď vynoril obraz Jupitera. Veď na koho iného sa môže večer tak tešiť ako na neho. Aj keď ho len dnes ráno vyprevádzala domov.

Raňajky s otcom neprebehli až tak zle, ako obaja očakávali. Pappa sa ho pýtal najmä na školu a rodičov, no nevynechal ani hlúpe poznámky o tehotenstve, manželstve a o tom, že ak spolu spávajú, mali by byť opatrný. No Jupiter ho ihneď schladil tým, že sú len priatelia. Pappa sa na Mel vtedy prekvapene pozrel, vydul pery a s úškrnom pokrútil hlavou. To určite.

Jupiter sa pri nich s chuťou naraňajkoval, akoby už mesiac nejedol a potom dovolil Mel, aby ho vyprevadila domov. Ráno bolo chladné, kráčali natlačený blízko seba i keď Mel hriala i deka, čo mala prehodenú okolo pliec a s chuťou sa smiali na niektorých otcových hláškach.

Isaac sa len zasmial, keď zahĺbená do svojich myšlienok neodpovedala. Pomaly začal utierať stoly, a keď aj posledný zákazníci odišli, tak ako vždy si rozdelili mince z pohára. Mel bola netrpezlivá, kým Isaac ešte všetko skontroloval a pozamykal. A keď už konečne sedeli v jeho starom a špinavom aute, mohla si vydýchnuť.

,,Musíš mať pred sebou skvelú noc, keď si taká nervózna," zasmial sa Isaac, keď zbadal Melvisinú mykajúcu sa nohu.

,,Dúfam, že bude skvelá, ale trochu inak ako si myslíš."

Isaac bol ten typ šoféra, čo sotva dodržoval rýchlosť a pravidlá. Jednou rukou držal spodok volantu a druhou si do kolena brnkal v rytme hlasnej hudby.

,,Povedz mi o ňom viac."

Mel už mu už o Jupiterovi párkrát hovorila, no nebolo toho veľa. Len to, že je to jej sused, že sú priatelia a že sa poznajú už pár mesiacov. No čo viac mu chcela o Jupiterovi povedať? Že ho ľúbi aj keď on ju nie? Že sa celý deň teší na noc, len aby ho mohla znova vidieť? Pretože rozhovor s ním, pretože počuť jeho hlas je akoby zlatým klincom jej večera.

,,Jupiter je...uhm...svojský. Stretávame sa iba večer, pretože jeho režim dňa funguje úplne inak ako ten môj. A keď sa stretneme, vždy sa máme o čom rozprávať, aj keď je to úplná hlúposť," zasmiala sa. Keď už raz začala o ňom hovoriť, nedokázala prestať. Isaac bol jediný, komu sa o ňom dokázala zveriť. Ani Heather či Finn o ňom nevedeli toľko, čo on, "poznáme sa už dlhšie, niekoľko mesiacov, vlastne v septembri to bude už rok, no stále mám pocit, že ho poriadne nepoznám. Je to čudné, ale zároveň príjemné, že stále dokážem objavovať o ňom nové veci."

Isaac nič nehovoril, len sa jemne usmieval a ďalej šoféroval. Až keď prišli k jej domu, sa s Mel rozlúčil.

,,Poznám ten pocit byť zamilovaný," povedal, ,,uži si večer Mel."