Wilde vs. Styles

3. Vy sa poznáte??

„Čo tu robíš?“ vybehol na mňa ten Harry, či jak sa to volal.

„Vy sa poznáte?“ opýtal sa prekvapene Zayn.

„Len tak zbežne.“ odpovedala som Zaynovi na otázku.

„Zbežne? Si sa pomiatla? Veď si ma zrazila!“ začal po mne zasa hulákať. Zvyšok obecenstva sprv kukalo jak vyorané myši, no potom sa začali na plné raty smiať.

„To sa ti ako podarilo?“ pýtal sa Louis.

„Vbehol mi do cesty.“

„Ja som ti vbehol do cesty?“ A už je to tu zasa.

„No nie, srna! Jasné, že ty!“ Ešte chvíľu sme tam po sebe pokrikovali, teda skôr hodinu, no Liamovi to už asi začínalo trochu prekážať. Teda nie asi, ale určite.

„No to by už hádam stačilo! Hádate sa tu ako malé deti v škôlke o hračku.“ zvrieskol po nás. Hneď bolo ticho.

„Prepáč, Liam.“ povedala som a pozrela som naň.

„Ále?! Ona sa vie aj ospravedlniť. Toto som nečakal.“ zasa začal zabŕdať Harry. Takú by som mu strelila, že by mu stena dala druhú s treťou a aj štvrtou.

„Tomu, kto si to zaslúži, áno.“ povedala som s úškľabkom na tvári.

„A ja som si to nezaslúžil?“ opýtal sa dosť zaskočený.

„Nie, nezaslúžil! Hodil si sa mi pod auto a ešte si po mne začal vyvreskovať, aká som ja neschopná vodička.“ vysvetlila som mu. Dúfam, že už to pochopil.

„No a nie si? Veď si ma zrazila!“ Ešte ho to stále neprešlo? Chalani z nás už musia mať riadne nervy.

„Móój zlatý! Jáj prepáč! To ty nikdy nebudeš! Tak začnem ešte raz. Milý.. hmm to tiež nie je to pravé. Samovrah Harry, to už by mohlo byť ono. Nebolo to myslené úmyselne a viac to rozoberať nemienim.“ povedala som najviac pokojne ako sa len dalo. Chalani spustili rehot pri tom, aké oslovenie som použila na Harryho.

„Fajn! Beriem. Už to viac neriešme.“ povedal a žmurkol na mňa. To mu už preskočilo totálne alebo áno? Alebo mu len niečo padlo do oka? Nie je možné, žeby na mňa žmurkol. Už mám halucinácie z toho, že dýcham rovnaký vzduch ako ten trtko pri mne. Tým je myslený Harry.

„Mali by ste sa začať chystať chlapci.“ vbehla do miestnosti celkom mladá baba v rukách s kulmou na vlasy. Na koho to chce použiť? Ale ja na sto percent viem, na koho by som použila žehličku. Oh áno, na Harryho. To by vyzeral ako ten pes. Neviem ako sa volá ten druh, ale podobá sa na mop.

„Jéé, ahoj! Kto si?“ opýtala sa tá baba, keď si ma konečne všimla.

„Lou, toto je moja kamarátka, Colette Wilde.“ povedal za mňa Zayn.

„Teší ma. Ja som Lou, vizážistka týchto tu!“ povedala, pričom mi podala ruku a hlavou naznačila koho vizážistkou je.

„Colette, ale preferujem Letty.“ prijala som jej ruku a tiež som svojim vysoko neviem akým zvukom začula, ako si ten troťko niečo šomre popod nos.

„Máš nejaký problém?“ vybehla som naň. Chcela som dodať aj jeho priezvisko, ale keď ho už raz človek nevie. Ach jáj. Musím si ho zistiť a už aj viem od koho.

„Nie! Samozrejme žiaden.“ povedal ako anjelik. To mu ale nepomôže. Ja už som ho dávno prekukla. Dobre to hrá. Fakt musím uznať, že je dobrý herec, ale na mňa nemá nikto.

„Veď preto!“ odvrkla som.

„No tak, poďte si niekto už sadnúť na stoličku, nech vás môžem pripraviť na koncert.“ nie veľmi nadšene sa tam došuchtal Harry. Využila som to a prisadla som si k Louisovi.

„Ahoj!“ povedala som a usmiala sa naň.

„Ahoj!“ odpovedal a tiež mi venoval jeden zo svojich úsmevov. Musím uznať, že je to riadne neodolateľný úsmev.

„Mám na teba vážnu otázku.“ vyhŕkla som zo seba a pritom mu pozerala do očí. Úplne som sa v nich strácala.

„A akú?“ opýtal sa, keď som dlhšiu dobu nič nehovorila.

„Ako sa volá ten pajác celým menom?“ položila som svoju otázku, pričom som hlavou mierne kývla smerom na kučeravca. Samozrejme sa zasmial nad mojim oslovením. Inak to ani nešlo. Nad mojimi osloveniami sa nesmeje asi iba cvok. Síce, aj o tom by sa dalo polemizovať.

„Harold Edward Styles.“ odpovedal, keď sa dochichúňal. Takže Styles? No dobre.

***

Po tom, čo som odišla zo šatne a premiestnila sa pod pódium, sa začal koncert. Všade bol krik, ale na ten som zvyknutá už zo svojich koncertov. Všetci chalani so mnou počas koncertu udržiavali očný kontakt. Dokonca aj Styles, no jeho pohľady by sa dali prirovnať k tým, čo vraždia. S radosťou som ich ignorovala. Najviac však po mne žmurkali Louis so Zaynom. S Louisom som si v šatni pred koncertom skvelo pokecala. Stihol mi toho veľa povedať. Napríklad, že sa pred tromi mesiacmi rozišiel so svojou dlhoročnou priateľkou. Smutné no. Alebo, že Styles je ten typ chalana, čo by pretiahol každú sukňu, ktorú zazrie. Dalo sa to čakať. Ego má vysoké a rozum? Ten buď potratil, alebo keď ho pánbožko rozdával, bol s mojim bývalým na pive. Ten bol tiež riadny debil a tou fackou ma len utvrdil v tom, čo som chcela urobiť už mesiace dozadu.

„Harry, vezmi si ma!“ kričala za mnou nejaká baba. A cink! Žiarovka sa rozsvietila. Naseriem Stylesa! A už aj viem ako. Tej "mierovej dohode" ak tu niekedy vôbec nejaká bola, neverím ani slovo, už len z toho dôvodu, že ide oňho.

„Ahoj!“ ozvala som sa k tej babe s úsmevom na tvári.

„Oh môj bože! Ty si Colette Wilde. Oh môj bože! Odfotíš sa so mnou?“ hovorila v rýchlosti. Trošku pojašené dievča, takže je pre môj plán dokonalá.

„Iste! Daj sem mobil.“ povedala som a žmurkla na ňu. Podala mi mobil a tak som nás cvakla.

„Ďakujem veľmi pekne.“

„Niet za čo. Počúvaj, kto je tvoj obľúbenec?“ opýtala som sa pre istotu a hlavou som naznačila tých piatich na pódiu.

„Harry, prečo?“  tak teraz už je na 100% vhodný kandidát na vykonanie môjho plánu.

„Nechcela by si ísť so mnou po koncerte za chalanmi? Bude tam aj Harry.“ povedala som a znova som na ňu žmurkla.

„Áno.. áno.. áno.. Ďakujem.“ povedala a spustili sa jej slzy. Dúfam, že plače kvôli šťastiu.

„Ále! Neplač! Poď sem.“ roztiahla som svoju náruč na znak, nech ma príde vystískať. Spravila tak a následne sa odtiahla.

***

„Bože, ja som tak vzrušená!“ hovorila mi Hope, to dievča, čo kričalo "Harry, vezmi si ma!", po ceste do šatne chalanov. Zaklopala som na dvere a následne som vošla dnu.

„A do riti!“ povedala som a hneď som aj cúvala z miestnosti von. Akurát sa prezliekali a ten idiot Styles musel byť len v trenkách. Fúúúj! Chudák moje oči! Do niečoho som popri tom cúvaní narazila. To bude asi Hope.

„Prepáč! Budeme musieť chvíľku počkať.“ oznámila som jej s ľútosťou. A ja som sa tak tešila! Keď si to tak vezmem, tak aj ja som vzrušená, ale nie z toho, že uvidím tých trkvasov. Skôr zo Stylesovho výrazu, keď zistí, čo som si naňho prichystala. Niečo cvaklo a dvere pri nás sa rozrazili. Stál v nich vysmiaty Louis.

No čo k tomuto dodať?? Dúfam, že sa vám táto FanFiction páči.. lebo nejako to nedokazujete :/ revem.. ale tak snáď sa pozbierate a budete mi robiť radosť, keď už nie komentmi tak aspoň tú hviezdičku by ste mi mohli venovať..