The Best people on world♡ SK

5. Časť- Stále pokračujeme

Potom sa Veronika postavila chrbtom k dverám, z ktorých prichádzaju hokejisti. Veronika akurát začala hovoriť niečo o Robovi V. ale keďže ho voláme Robajdo tak ho tak stále oslovovala. No v tom sa potichu otvorili dvere a vyšiel z nich Robo. Veronika akurát hovorila že je fest super, že s ním musí byť sranda a že ho má strašne rada, ale Paťka viac. TRAPAS ČÍSLO 4. Robo ku nej prišiel. A začal hovoriť "Jéj ďakujem. Si zlatá. Ideme akurát oslavovať výhru nepridáte sa baby?". My sme z toho ostali dosť mimo. Takúto otázku sme nečakali. Ale povedzme si pravdu. Kto by povedal nie? Takže sme súhlasili. Robo pokračoval " Možete ísť aj hneď alebo musíte ísť najprv domov?"  Ja som mohla hneď. O chvíľu to potvrdila aj Veronika. "Okej poďte odveziem Vás" Zobrali sme si veci a išli sme. Ja som si inštinktívne sadla dopredu a Veronika musela ísť dozadu. Bolo mi to jedno. Robo po chvíli prerušil trápne ticho. " Kde počas zápasu sedávate?" Ja som sa musela pousmiať. No odpovedala som mu "Na Južnej"  On sa na mňa pozrel štýlom 'to fakt?!' a ja som sa nad tým znova len pousmiala. " Tákže ja mám v aute dve verné fanúšičky Héj?". Aj ja aj Veronika sme sa začali smiať. Po chvíli sa začal smiať aj Robo. " A späť k tomu čo si o mme hovorila.. Inak ako sa vlastne voláte baby?"    "Ja som Vanesa a ona Veronika"    "Teší ma. No a späť k tomu čo hovorila Veronika. Kľudne ma volajte Robajdo. Moc sa mi to síce nepáči ale vy máte vynimku. A to či je so mnou sranda zistíte už dnes" a začal sa smiať. Zastali sme na parkovisku pred nejakým barom. Vystúpili sme a vybrali sa smerom dnu. Hneď ako sme vošli začala sa časť 'všetky oči na nás' a ja som si hneď všimla výškou vyčnievajúceho Mathieu-a. Obidve sme v (asi) šoku ostali stáť pri dverách. Robajdo sa teda musel pre nás vrátiť. TRAPAS ČÍSLO 5. Robo sa postavil medzi nás, každú chytil za ruku a potiahol nás dopredu. Ťahal nás až k stolu kde boli skoro všetci. Zborovo sa nám pozdravili a my sme sa taktiež zborovo odzdravili. Ani jedna sme nevedeli čo robiť. Po chvíľke sa mi niekto prihovoril. Už podľa hlasu som vedela že je to Mathieu. Očividne si už všimol že viem po anglicky. Chvíľu sme sa rozpravali a ja som si až vtedy uvedomila že neviem kde je Veronika. Zdvihla som pohľad a začala sa obzerať. Všimla som si ju v diaľke ako sa rozprava s Paťkom. Bolo na nej vidno že je spokojná. Potom som vratila pohľad späť na Mathieu-a a ďalej som sa s ním rozprávala. O dlhšiu chvíľu neskôr som si povedala že by som už mohla ísť. Poviem to Mathieu-ovi a on mi povie že ma ide odprevadiť. Nemám s tým žiadny problém. Idem to povedať aj Veronike no tú už tu nevidim. Rozhodnem sa teda zavolať jej. Dlho nedvíha ale na poslednú chvíľu to dvihne. "Kde si?!"    "Doma prečo?"     "No mohla si dať vedieť že odchadzaš"     "Tak sorry ale odchadzala som aj s Paťkom tak som na to zabudla"       "To je už teraz jedno. Počkať Paťo je u teba??"         "Noom"       "Okej..viac počuť nechcem..Čau"        "Čau"