Neopúšťaj ma (Dokončené)❤

35.kapitola

Chloe

Ráno. Ako zvyčajne. Obliekla som sa. Dnes som si vzala čierne rifle a sivé tričko. Ráno bolo chladnejšie aj napriek tomu, že bol jún a koniec mesiaca. Tak som si vzala čiernu koženú bundu. Obula som si biele tenisky.  Šla som do kuchyne, rodičia už boli v práci. Vzala som si veci na tréning a šla som. 

Pred školou

Tam už stál môj miláčik. Čakal ma tam Jacob. Hneď čo ma zazrel, sa ku mne rozbehol a objal ma.

,,Ahoj láska."

,,Ahoj blázonko." Poviem vám, s Jacobom sme sa dnes s oblečením nejak zhodli a to sme sa ani nedohodli. Jay mal modré rifle a sivé tričko a tiež čiernu koženú bundu a na nohách biele tenisky. Rovnako ako aj ja. Bolo to cute. 

,,My sme sa nejak zhodli dnes." Usmiala som sa a ukázala som na naše oblečenie.

,,Tiež sa na to pozerám." Pristúpil ku mne bližšie, moju tvár vzal do svojích dlaní a pobozkal ma. Bolo to také skvelé. Po nejakých troch minútach som sa odtiahla.

,,Láska. Ja už asi pôjdem. Inak budem meškať."

,,Zlato? Môžem ísť s tebou?" Opýtal sa ma.

,,A čo škola Jay?"

,,Veď sa aj tak už ani neučíme." Usmial sa.

,,Prosím, prosím." Robil na mňa psie oči.,

,,No ale ak ma za to tvojí rodičia zabijú, tak..." Nedopovedala som, pretože ma umlčal bozkom.

,,Neboj sa." Chytil ma za ruku a usmial sa.

Na ihrisku

Jacob sa na mňa pozeral a zároveň usmieval z hľadiska. Tréner mňa a Noemi dal znova do tímu s Michaelom. Jacob si to všimol. Hrali sme. Po desiatich minútach zápasu som zakopla a Michael ma chytil.

,,Prepáč." Pozrel sa na mňa a stále ma držal.

,,Pusť ma." Povedala som kľudne.

,,Je všetko v poriadku?" Spýtal sa tréner. Ja som iba prikývla. Pozrela som sa na hľadisko, no ale Jacob tam už nebol. Zarazilo ma to. A zároveň bolelo. Po skončení tréningu som mu volala, no nezdvíhal mi. Musí sa hnevať a to veľmi.

,,Prepáč." Prišiel za mnou Michael.

,,Mal si ma nechať spadnúť! Teraz ak stratím Jacoba, bude to tvoja vina!" Ukázala som naňho prstom.

,,Kebyže ťa nechytím, nemusela by si hrať zápas o tri dni!" Zakričal a odišiel.

,,Do kelu! Má pravdu." Povedala som samej sebe.

Zavolala som mame, povedala som jej čo sa stalo a že idem k Jonesovím. 

Zazvonila som. Otvorila mi Jacobová mama.

,,Dobrý deň pani Jonesová. Je Jay doma?"

,,Áno zlatko je. Stalo sa niečo?"

,,Môžem s ním hovoriť?"

,,Jasné. Je v izbe." 

Šla som. Zaklopala som na Jacobové dvere a zároveň som ich otvorila. Jacob sedel na posteli a vedľa neho bola Jane, Jayová sestra.

,,Ahojte."

,,Jéj. Ahoj Chloe." Pozdravila ma Jane.

,,Jane..." 

,,Jasné, že vás nechám." Vedela o čo som ju chcela poprosiť. Len som sa na ňu poďakovane zadívala a Jane sa pozrela na smutného Jacoba. Potom sa ešte usmiala na mňa.