Zbohom, mama

62

"Prerež to pozdĺžne a potom na kocky. Dobre?"

"Dobre." Pomáhal som ti s obedom. Garth bol v práci, Molly sa hrala na záhrade a Frey na ňu dával pozor. Bol tu kvôli mne, no viac sa venoval jej. A ja som bol za to rád. Mohol som byť s tebou sám.

"Takto?"

"Presne tak. Potom ti dám aj mrkvu." Pozeral som na teba a nedával pozor. Zrejme preto som bol taký nešikovný.

"Pani Collinsová?" Otočila si sa ku mne s úsmevom, ktorý ti zamrzol hneď ako si ma zbadala. 

"Och, Asa! Musíš dávať pozor, tie nože sú ostré." 

"Prepáčte." Sklopil som zrak, keď si mi utierala krv z dlane. 

"To je v poriadku. Máš to dosť hlboké. Pevne si to drž, skočím po masť." Odbehla si hore a ja som zo zvedavosti nadvihol látku, aby som si prezrel ranu. Krv sa zastavila, pritlačil som na kožu, aby viac odhalila vnútro. Fascinovane a zároveň smutne som hľadel na kus kovu pod mojou kožou. Ten chvíľkový pocit, že som človek, pretože krvácam, bol preč.