Nevšedné pohľady

Fénix

Bystré očká, ktorými sa díva vôkol. Sú čierne a či modré? 

Malý zobák v jeho vlastnej žiare jagá sa. Koľká noblesa! Hlávku drží vysoko, presne ako vtedy, keď bol čerstvo z vajca vykľubaný. Krídla vystiera akoby nimi chcel zakryť celučičký svet. 

No tu ho mocné kŕče schytia, na bidielku mlčky kričí. Krúti sa, malé telíčko bolesti kvária. Z nenazdajky, nečakane, zrazu celý v oheň vzplanie. Slzy plamene hasia, no márne. Z fénixa sa popol stane. 

I tu, pohne sa zrnko sadze. Najprv jedno, potom celá hruda. 

Vynorí sa vršok hlavy, ešte celý popolavý. Objaví sa celá hlava, drobzig sa už oklepáva. Čoskoro, celkom vrtko, vyskočí si na bidielko. 

Odtiaľ pozerá sa, múdro hľadí. Rajská hudba nášho srdca mu perie farbí! Najprv nevýrazné, potom ohnivé. 

Keď srdiečko chmáry trápia, bez tej hudby hynie on. No vždy sa vráti, povstane, pokiaľ srdce bubnuje.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahoj, milý čitateľ. 

K tomuto textu by som hádam dodala len toľko, že nech sa deje čokoľvek, tvoj vnútorný fénix stále žije. Preto by si aj ty mal vstať z popola a nedať sa tak ľahko! 

Nech ťa sprevádza šťastie! :) 

Drie